Bohatí ľudia sú . . . . .

Skúste si so mnou urobiť krátky test. Doplňte do nasledujúcej vety bez väčšieho rozmýšľania niektorý z ponúknutých prívlastkov, ktorý sa do nej, podľa vás, najlepšie hodí:

Bohatí ľudia sú . . . . .

• nešťastní,
• sebeckí,
• vystresovaní,
• šťastní,
• spravodliví,
• slobodní.

Ako? Vybrali ste prívlastok z prvých troch, alebo z druhých troch ponúkaných?

Ak niektorý z prvých troch, potom pravdepodobne zarábate málo, resp. zarábate oveľa menej, ako by ste vzhľadom na svoje schopnosti, vedomosti a pracovitosť zarábať mohli.  Aspoň toto tvrdí jedna z nespočetných amerických príručiek zaoberajúcich sa radami, ako dobre zarábať, zbohatnúť a byť šťastný.

Podľa autorky tejto publikácie najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje náš príjem, nie sú vôbec vonkajšie okolnosti, ale naše vnútorné nastavenie. Inak povedané, každý, kto si povie, že chce zarábať viac a chce pre to urobiť všetko, čo je v jeho silách, aj zarábať viac bude. Kľúč je v slove chcieť.

Odhliadnime od skutočnosti, že to tvrdí americká autorka a že to, čo platí v Amerike, nemusí celkom platiť v našich komunizmom pokrivených štartovacích podmienkach, zostaňme len pri teoretickej možnosti, že uvažujeme o sebe ako o človeku, ktorý bude dobre zarábať, teda ako o potenciálnom boháčovi. Ako sa vám páči táto predstava? Bojíte sa, že keby ste zbohatli, aj z vás by sa stala chamtivá, necitlivá a nadradená sviňa? Aj vaše bohatstvo by mohlo byť len nečisté a nedôstojné? Zdá sa, že aj Američania, ktorých tak často a radi obviňujeme z hmotárstva a mamonárstva, majú s predstavou bohatstva a bohatých trochu problém. Dokonca vraj aj Thomas Jefferson scenzuroval pôvodný náčrt Deklarácie nezávislosti a z načrtnutých neodňateľných práv všetkých ľudí „na život, slobodu a rozvoj prosperity“ urobil napokon práva „na život, slobodu a budovanie osobného šťastia“. Prosperita sa mu zdala asi príliš nestráviteľná ako zaručené právo a zdroja šťastia, ktorý je súčasťou amerického dedičstva.

Z čoho pramení tá všeobecná averzia voči bohatstvu a bohatým? Z predstavy, že keď ja mám viac, niekto musí mať menej? A je tá predstava pravdivá? Čo je to vlastne byť bohatý? Určite je to niečo iné z pohľadu príslovečnej africkej siroty s napuchnutým bruškom, niečo iné z pohľadu Slováka s priemerným platom a niečo iné z pohľadu obyvateľa východnej časti horného Manhattanu. Ak však nepripustíme, že mať viac ako tá sirota s bruškom nie je naša chyba ani vina, rovnako ako nie je chyba a vina obyvateľa Manhattanu, že má viac ako ja, nikdy sa z vlastného marazmu nepohneme.

Riešením je neporovnávať sa s tými, čo sú na tom horšie a lepšie, ale povedať si, čo je dobré práve pre mňa, čo je v mojich silách dosiahnuť, akú odmenu si za svoju prácu zaslúžim, čo ma urobí šťastným a spokojným a potom za tým všetkým ísť. Myslím si, že len človek, čo má v tomto jasno a sám je spokojný a šťastný, môže zachraňovať svet a pomáhať menej šťastným.

Skúsme ešte raz ten test.

Bohatí ľudia sú . . . . .

• nešťastní,
• sebeckí,
• vystresovaní,
• šťastní,
• spravodliví,
• slobodní.

Ako?

Ďalšie články z pondelka 10. júla 2006
Dušan Mikušovič: STV po Rybníčkovi
Peter Pišťanek: Live: ináč to ani dopadnúť nemohlo 
Ľuboš Vodička: Obrázky plné únavy a života, čo musí ísť ďalej