Čo pustiť dieťaťu, aby počulo, kam sa narodilo

Jednou z prvých najsťahovanejších hitoviek hneď po spustení na našom portáli v sekcii Hudba sa stala pesnička Prší, prší z najlepšieho detského folklórneho albumu, aký kedy u nás vznikol. Ten album sa volá Kukulienka, kde si bola. Veľmi ma teší, že práve tento album máme v našej ponuke, mám z toho ešte väčšiu radosť, ako keď ten album po rokoch živorenia na magnetofónových páskach konečne vyšiel na CD nosiči. Vtedy som tú radosť pretavila do článku o hudobných albumoch, ktoré sa tvária ako slovenský folklór, resp. sú ním viac či menej inšpirované. A viac či menej kvalitné. Teraz som s radosťou článok oprášila, upravila a aktualizovala pre čitateľov T-Stationu.

Čo pustiť dieťaťu, aby počulo, kam sa narodilo
Nech už sa niektorí Slováci akokoľvek cítia byť Európanmi a svetoobčanmi a nechcú mať nič spoločné s krpčiarmi a vatropreskakovačmi zo svojej rodnej hrudy, nájdu sa aj v ich živote chvíle, keď by akútne potrebovali siahnuť do bohatej klenotnice svojho zatracovaného národa. Napríklad, keď sa ich zahraniční hostia dožadujú niečoho pravého slovenského, alebo keď chcú svojmu dieťaťu priblížiť, kam sa to vlastne narodilo.

Nuž áno, môžu im ukázať niečo z nášho moderného umenia alebo popkultúry, ale to sú všetko hodnoty nepreverené časom a nie vždy prístupné masám. Oveľa jednoduchšie bude poobzerať sa po produkcii hudobných vydavateľstiev, ktorá má nálepku folklór. Pod týmto označením nájdu dezorientovaní svetoobčania, žiaľ, skutočne všeličo a ani sa im nebudem veľmi čudovať, keď ich to ešte viac utvrdí v názore, že dobre robili, keď sa k slovenským koreňom doteraz nikde nepriznávali. 

Pre lepšiu orientáciu si dovolím folklórnu ponuku našich hudobných vydavateľstiev rozdeliť do troch základných kategórií. Prvou sú antológie rôznych slovenských oblastí či hudobných štýlov, napríklad Podpoľanie alebo Čardáše. Zväčša ide o autentické nahrávky pôvodných nositeľov a ich verných nasledovníkov, s minimálnymi úpravami. Z takýchto nahrávok zajasá duša každému etnografovi, zažratému folkloristovi, prípadne muzikantovi, ktorý hľadá materiál pre svoje hudobné úpravy. Obyčajný konzument však z neistej intonácie storočnej babky, prípadne z rozladenej kapely amatérskych hudobníkov z Hornej Dolnej veľa radosti nevydoluje.

Na opačnej strane tejto ponuky stoja rôzne Senzusy, Malachovskí a ďalší „umelci“ priputovavší k folklóru z iných hudobných vôd, využívajúci melodickosť a jednoduché texty slovenských ľudových piesní a znásilňujúci ich svojimi vlastnými „umeleckými“ interpretáciami. Chvalabohu, už aj na Slovensku existujú muzikanti, ktorí sa dokážu ujať slovenského folklóru s novým, minulosťou nezaťaženým pohľadom a najmä s moderným hudobným názorom. Dobrým príkladom je najnovší album Hudby z Marsu Trávnice.

Poslednú, najmohutnejšiu skupinu folklórnej ponuky tvoria nahrávky rôznych amatérskych, poloprofesionálnych a profesionálnych folkloristických zoskupení – folklórnych skupín, folklórnych súborov, orchestrov ľudových nástrojov. Aj keď sa všetci tvária, že hrajú ten pravý folklór – v skutočnosti ide len o hudobné úpravy viac či menej vydarené, poplatné hudobnému spracovávaniu pôvodného materiálu, ako to bolo moderné niekedy v päťdesiatych rokoch. Je to presne to, čo pod slovom folklór chápe väčšina ľudí, vrátane hudobných redaktorov v televíziách a rádiách. Z tých lepších a profesionálne zvládnutejších, ktoré máme v ponuke aj na našom portáli, spomeniem aspoň orchester SĽUKu. 

Slovenská škôlkarská klasika
Úbohému dezorientovanému kozmopolitovi pritlačenému k nákupu slovenského folklóru len vonkajšími okolnosťami jeho výber skutočne nezávidím. Som rada, že konečne môžem s čistým svedomím všetkým odporučiť jeden konkrétny album, ktorý neuráža hudobný vkus prívržencov ani odporcov folklóru. Nahrávka vznikla už dávnejšie, v roku 1993 v OPUSe, ale vyšla iba na MC nosičoch. Až v roku 1999 sa dočkala i kompaktného disku a teraz konečne aj verzie na stiahnutie u nás!

O čo ide? Pod názvom Kukulienka, kde si bola s podtitulom Pesničky pre deti spievajú: Peťka, Lucka, Peťa a Maťo sa skrývajú pesničky, ktoré bezpečne pozná každý dospelý človek preživší svoje detstvo v slovenských predškolských a školských zariadeniach. Kto by už nevedel slová a melódiu Kukulienky, ale i ďalších pesničiek: Kohútik jarabí; Šošovička, hrášok, fazuľa; Pokapala na salaši; Červený kachel; Prší, prší; Maličká som; Krásna, krásna; Z Východnej dievčatá; Anička dušička či Čerešničky, čerešničky.

Pesničky hudobne upravil pre ľudovú hudbu Lúčnice Robo Puškár. Jeho hudobná úprava je úplne jednoduchá, bez exhibicionistických manierov Diabolských huslí. Ľudová hudba spoľahlivo sprevádza pri speve päť-šesťročné deti. Pri tomto hudobnom sprievode sa každý malý (aj väčší) poslucháč pesničky rýchlo naučí. Za zmienku stojí, že jedno z detí na nahrávke je Martin Madej, z ktorého sa pred pár rokmi vďaka Petrovi Nagyovi stal „najobľúbenejší“ detský spevák na Slovensku. Na tejto nahrávke bol, našťastie, ešte normálne spievajúce a celkom čisto intonujúce dieťa.

Jediné, čo by sa hádam dalo celej nahrávke vytknúť, je skutočnosť, že všetky pesničky sú v spisovnej slovenčine – až na jednu jedinú (Taký sä mi frajar páši). Myslím, že je to zbytočné a že prepis z pôvabného gemerského nárečia do spisovnej slovenčiny by tejto pesničke nijako neuškodil, skôr naopak.

Nebolo by spravodlivé na tomto mieste nespomenúť rovnako vydarený druhý album Dínom, dánom, ktorý je tiež v našej ponuke na stiahnutie a ktorý je nahraný v rovnakom autorskom, hudobnom aj speváckom zložení. Obsahuje ďalšie perly nášho detstva, ako sú titulná Dínom, dánom, alebo Spievanky, spievanky, Červenô jabĺčko, Bodaj by vás, vy mládenci, Čierne oči chojte spať alebo Pod horou, pod horou.

Tak a teraz už klikajte a sťahujte, prípadne pridajte do reakcií nejakú tu nostalgickú slzu za bezstarostným detstvom.

Ďalšie články z utorka 4. júla 2006
Rado Ondřejíček: Pamätá si, sviňa jedna!
Eli Elias: Kapitola štvrtá – Taký pekný večer alebo Viete, za čo dať kamarátovi do držky?
Miroslav Ulman: Piráti a tí druhí
Ján JoFIX Čičmanec: viac od autora »
Vaše reakcie [36]