Do urny? Do urny!

Krb ešte nemáme, ale bude, dám ho postaviť sám, aby ma raz deti mali kam postaviť. Nakoniec sa predsa len dám spopolniť, bude to najbezpečnejšie. A kochám sa predstavou, v ktorej sa deje zhruba to, že je u nás návšteva a ktosi sa, ukazujúc rukou na nádobu na krbovej rímse, spýta: „Toto je čo?“

„To je dedo Juraj,“ bude znieť odpoveď mojich potomkov, návštevou trhne a ja som sám sebe vďačný už len za tú predstavu.

Ak by ste sa ma spýtali, čím chcem byť po smrti, poviem „príbuzným v sypkom stave“. V urne, na krbe. Bude to pre mňa najdôstojnejšie miesto – vždy som bol a budem gýčiar a žiadne klišé mi nie je cudzie. Majestát smrti spredmetnený v nádobe s pofidérnym obsahom, všetkým na očiach ako tiché memento pominuteľnosti.

Ako krásne to slovo znie. Urna. Urna? Urna! Keď som bol decko, jedným z najtajomnejších a najfascinujúcejších miest, ktoré som nikdy nenavštívil, ale chcel som, bol urnový háj. Predstavoval som si čosi ako ovocný sad, len stromy boli väčšie a namiesto jabĺčok sa na nich hompáľali urny. Neviem prečo, ale často som premýšľal nad správcom toho miesta, nad správcom urnového hája. Vychádzal mi ako kombinácia klasického vartáša, kňaza a kostlivca a jeho funkciou bolo vešať urny s čerstvo zosnulými a spopolnenými na tie stromy. Byť najvyššie bolo vecou prestíže, dole, kde ich mohol obrať ktokoľvek, viseli v svojich urnách prostí ľudia, vyššie menej prostí a najvyššie, až na najhornejších konároch, bolo miesto pre nesmrteľných velikánov. Ak sa teraz pýtate, tak áno, do detskej pedagogicko-psychologickej poradne som chodil, či presnejšie, vodili ma.

Keď skončím v urne, bude definitívny koniec. Koniec nádejí, snov, všetkého. V sobotu skončí v urne môj hlas a tiež bude koniec.
Tak dobre sa to začalo – a teraz o voľbách? Nie! O voľbách nie, o urnách. Zdá sa mi nedôstojné, že mŕtvi spopolnení ľudia skončia v nádobách, ktoré sa volajú rovnako ako tie, v ktorých skončia hlasy voličov. Neviete niekto, prečo sa volajú rovnako? Aj slovník cudzích slov ponúka za slovom urna dve možnosti. Alebo je to „popolnica na uloženie popola zo spálených pozostatkov zosnulého“, alebo „schránka na hlasovacie lístky“. Ale prečo, to už sa tam nepíše, len že slovo urna je latinského pôvodu. Nevie tu niekto po latinsky? Čo znamená slovo urna naozaj? Je to len nádoba, alebo je to nádoba na mŕtve veci? A sú hlasy mŕtve, keď končia v urnách? Môžem si postaviť volebnú urnu na krb s tým, že sú v nej spálené ostatky vôle ľudu? A keď sa pokúsim volebnú urnu zaniesť do urnového hája a zavesiť na strom, nebude to vnímané ako snaha o narušenie volieb?

Ďalšie články z piatka 16. júna 2006
Ester Ralbovská: Radostný deň s mastnými ústami a pľúcami plnými čerstvého vzduchu
Imrich Rešeta ml.: Hlava, do ktorej sa veľa zmestí
David Reten: Slnečný štát po kokaíne