Žiadna obeť položená na oltár umenia nie je dosť veľká

Na počiatku bol dokonalý expresionistický horor nemeckého režiséra F. W. Murnaua Nosferatu – Eine Symphonie des Grauens z roku 1922, u nás známy ako Upír Nosferatu – Symfónia hrôzy. Murnau sa rozhodol sfilmovať slávny román Brama Stokera Dracula, ale keďže už vtedy sa vyskytli problémy s autorskými právami (Murnau nedostal povolenie od majiteľky práv, Stokerovej vdovy), rozhodol sa režisér nazvať svoj film Nosferatu. Hlavným zloduchom bol namiesto grófa Draculu gróf Orlok, ale keďže podoba medzi filmom a Stokerovým románom bola i napriek zmenám názvov evidentná, nikoho neprekvapilo, keď súd o porušení autorských práv medzi Murnauom a starou Stokerkou rozhodol, že všetky kópie filmu musia byť zničené. Vďaka Bohu či diablu sa tak nestalo, jedna kópia sa zachránila a zvyšok sú filmové dejiny.

Film Upír Nosferatu sa stal klasikou a dodnes je najlepším filmovým hororom vôbec. Murnauovým geniálnym režisérskym ťahom sa hlavnej úlohy grófa Orloka zhostil nemecký herec Max Schreck, ktorý však v žiadnom inom filme nehral a jeho meno je zjavne pseudonymom nomen omen Max Schreck (v nemčine max, teda maximálny, a schreck, čiže strach, ľak, hrôza).

Vráťme sa k recenzovanej snímkeV tieni upíra. Práve fakt, že o spomínanom nemeckom hercovi vlastne nie sú žiadne bližšie informácie, slúži ako leitmotív filmu. Režisér Merhige a scenárista Katz nám ponúkajú hypotézu, že Murnauov film je preto taký dobrý, lebo hlavnú úlohu hral skutočný upír. Divák sleduje spočiatku nič netušiaci vydesený filmový štáb, ktorý je jednak šikanovaný perfekcionistickým režisérom posadnutým filmárčinou, jednak vystavovaný životu nebezpečnému tyranizovaniu hlavnou hviezdou – skutočným upírom Schreckom. Filmový Murnau totiž štábu nakukal, že Schreck je herec pracujúci Stanislavského metódou totálnej identifikácie sa s postavou.
Uznáte sami, že toto je už dobrý základ pre silný filmový príbeh, a to sme sa ešte ani slovkom nezmienili o hereckom obsadení a technickej či vizuálnej stránke filmu. John Malkovich v úlohe režiséra Murnaua podáva štandardne kvalitný výkon, ako je to pri ňom, napokon, zvykom a jeho režisér je skutočným filmovým fanatikom, ktorý je pre výsledok ochotný urobiť čokoľvek. Bez mihnutia oka obetuje štáb i hercov, len aby predpotopnou kamerou zachytil skutočnú esenciu zla. Ožíva, keď kamera vrndží, jeho zápal pri komponovaní jednotlivých scén je až hmatateľný, a keď práve kamera stojí a nenakrúca sa, vytráca sa i strhujúca osobnosť režiséra, aby ju nahradil utiahnutý introvert.

Film však stojí na hereckom výkone Willema Dafoea v úlohe Maxa Schrecka. To sa nedá opísať, to treba vidieť. Jediná charakteristika, ktorá mi v súvislosti s Dafoeovým výkonom napadá, je herecký psycho-foto-realizmus. Herecká poézia Dafoeovho výkonu sa na plátne objavuje priam v zhmotnenej podobe. Scény, v ktorých sa Dafoe/Schreck díva na nafilmovaný východ slnka, patria k tomu najlepšiemu, čo kedy v svetovej kinematografii vzniklo. Neľudského netvora, po stáročia skrývajúceho sa v temnotách, dokážeme zoči-voči jeho pohľadu na slnečné lúče nielen ľutovať, ale hádam aj pochopiť. Dafoeova podobnosť so skutočným Schreckom je taká dokonalá, že v súvislosti s technickým riešením filmu V tieni upíra vznikli pochybnosti, či režisér Merhige nenastrihal do svojho diela scény z pôvodného filmu Nosferatu – Eine Symphonie des Grauens. Farbený obraz plynulo prechádza do zrnitého čiernobieleho, keď sa snímaná scéna približuje Murnauovej predlohe, a tak vzniká dokonalá ilúzia skutočnosti.
Vďaka tomu sa divákov zážitok dá opísať vetou: „Áno, takto sa veci diali, keď vznikal Upír Nosferatu.“

V tieni upíra, Shadow of the Vampire, USA - Anglicko - Luxembursko, 2000, 92 min.

Réžia: E. Elias Merhige
Scenár: Steven Katz
Kamera: Lou Bogue
Hudba: Dan Jones
Hrajú: John Malkovich – F. W. Murnau, Willem Dafoe – Max Schreck alias gróf Orlok, Udo Kier – Albin Grau, Catherine McCormacková – Greta Schröderová, Cary Elwes – Fritz Arno Wagner
Oficiálna stránka filmu: http://www.mogulsoft.com/shadow/

Ostatné filmy z ponuky nájdete v našej filmov sekcii.

Ďalšie články zo stredy 21. júna 2006
Rado Ondřejíček: Bič na mizerné články
Lukáš Krivošík: To, čo tu zanechávaš
Peter Pišťanek: So sexom je to ako s Vianocami