Keď horí kuchyňa, zachraňujte keksy

Varenie je obrovské dobrodružstvo. Najmä keď pri ňom používame viac nadšenia ako rozumu. Každý máme v rodine roztomilú historku, ako sa strýkov synovec vracal domov po úspešnom piatom pive, čudujúc sa smradu v celej štvrti. Až doma zistil, že nechal na sporáku polievku, vďaka ktorej prišiel o jedno bravčové koleno, jeden hrniec, jednu kuchynskú linku a jeden víkend, nutný na vymaľovanie kuchyne.

Niektorí z nás majú babičku, ktorá sa čudne zatvári, keď jej s veľkou pompou na sedemdesiatpäťku odovzdávame najnovšiu panvicu s troma vrstvami teflonu. Pri nasledujúcej návšteve sa nám s hrdosťou pochváli, že to síce trvalo tri dni a zničilo tri drôtenky, ale podarilo sa a jej panvica žiari hliníkovo-striebornou farbou.

Osobitnú kapitolu tvoria mladé ženy tri až tridsať týždňov po svadbe. V snahe vyrovnať sa v kuchárskom umení drahej mamičke svojho manžela neváhajú vytápať päť kíl slaniny, aby mu mohli pripraviť najobľúbenejší chlieb s masťou a cibuľou a k nemu misu oškvarkov. Akurát cedia vriace oškvarky cez plastové sito, lebo iné poruke nemajú. A cez ružové okuliare udivene sledujú, ako z tisícich dierok v site vznikne jedna veľká, až kým celé sito zmizne v horúcej masti.

Alebo na romantický večer napečú gaštany. Len ich zabudnú narezať. Po tretej svetovej, ktorá sa v rúre s vybuchujúcimi gaštanmi odohrá, majú dosť času rozjímať o užitočnosti manželského zväzku a účinnosti čistiacich prostriedkov z reklamy.

V tridsiatom treťom týždni manželstva začnú zahladzovať stopy kuchárskych neúspechov. Napríklad vylejú pripálený, ešte horúci karamel do záchoda. Ak sa neupchá odtok a nepraskne misa, tak karamel aspoň spoľahlivo priľne k stenám a definitívne vyliečená manželka ju bude čistiť, aj keď sa skončí program eurosportu, ba aj wannabe erotické videoklipy na nautiku.

Napriek všetkým nezdarom, ktoré nás v kuchyni postihnú, vieme, že jedlo je jedno z mála potešení, ktoré nám život môže priniesť. Preto vytrvalo skúšame, experimentujeme a pravidelne maľujeme kuchyňu. Dnes vyskúšame keksíky pre milovníkov orieškov, na ktoré potrebujeme hlavne rúru s presne nastaviteľnou teplotou. Ak ju nemáme, posunieme recept svojej dokonalej svokre ako tip na bezhraničné potešenie vnúčat.

Na keksíkové cesto potrebujeme:
150 g hladkej múky
pol lyžičky prášku do pečiva
65 g masla
1 vajce

Na lekvár potrebujeme:
lekvár

Na orieškovú vrstvu potrebujeme:
200 g obľúbených orieškov (lieskovce, mandle, kešu, makadam, pekan alebo zmes)
100 g cukru (časť môže byť vanilkového)
100 g masla
2 lyžice vody

Keksíkové cesto uhnetieme zo všetkých cestových surovín a odložíme na hodinu do chladničky. Bystrejšie hlavičky si všimli, že v ňom nie je cukor, čo znamená, že keksík sa nebude pripaľovať zospodu, ale len zvrchu.

Na lekvár nájdeme v komore obľúbený lekvár, budeme ho potrebovať za dve lyžice.

Na orieškovú vrstvu nasekáme oriešky. Chceme, aby bola polovica jemne sekaná a polovica hrubo sekaná. Ideálny je mixér. Do malého hrnca dáme maslo, cukor a vodu a pomaly ohrievame, až je maslo tekuté a cukor rozpustený. Vmiešame oriešky a necháme vychladnúť.

Rúru zapneme na 200 stupňov Celzia, teplovzdušnú na 180 stupňov. Na plech prestrieme papier na pečenie. Odpočinuté cesto vyváľame asi na 2-milimetrovú hrúbku a preložíme na papier na plechu. Potrieme natenko lekvárom. Navrch nanesieme rovnomernú orieškovú vrstvu. Pečieme asi 20 minút. Krájame na ľubovoľné uholníky, ešte kým keks celkom nevychladne, cukor v orieškovej vrstve vytvorí karamel, ktorý sa po úplnom vychladnutí krája najlepšie rozbíjaním.

Presná a spoľahlivá rúra je dôležitá pre množstvo cukru v lekvárovej a orieškovej vrstve. Cukor rád stečie mimo cesta a v priamom styku s plechom, ktorý je teplejší než cesto, spoľahlivo zaplní celú kuchyňu dymom. U nás doma sa ten dym nazýva prekliata londýnska hmla. Preto radšej necháme pri natieraní širší prázdny okraj cesta. Ak sa predsa len stane niečo nepredvídané, ako prihorené okraje viditeľné aj v prekliatej londýnskej hmle, nehádžeme keks hneď von oknom, ale dôkladne zvážime fakty. V ceste nie je cukor, preto nemôže byť pripálené, cesto je vyváľané dosť natenko, preto je určite hotové za 14 minút, takže odkrojíme nehodné okraje, dôkladne vyvetráme a tvárime sa ako dokonalá hostiteľka. Nabudúce si dáme povedať, že 200 stupňov je 200 stupňov a nie 150-250, podľa nálady predpotopnej rúry a dodávateľa plynu.

Kto okrem orieškov obľubuje aj čokoládu, môže kus hotového keksíka namočiť do čokoládovej polevy. Kto obľubuje čokoládu a je navyše trochu lenivý, pridá trochu sekanej čokolády do orieškovej vrstvy alebo len voľne navrch nasype pred pečením.

Ďalšie články z piatka 19. mája 2006
Eva Borušovičová: Brat Má Pri Robote Svoje Vlastné Zvyky
David Reten: Utekajme, už ide prehnitý Diktátor!
Imrich Rešeta ml.: Trinity a Bambino vo veľkom štýle