Zelené ako tráva, jednoduché ako ten najkrajší futbalista

Futbalová sezóna nám prináša netušené potešenia vo forme pokojných večerov s knihou, trpiteľských večerov pri dôkladnej depilácii, slzavých večerov pri romantických filmoch, kultúrnych večerov na vernisážach nejakého, prepytujem, umenia, bujarých večerov s priateľkami a pestrofarebnými nápojmi nevysloviteľných názvov. Napokon ostaneme také potešené, až to začne byť podozrivé aj nášmu pivnému futbalistovi. A chce ostať doma, pozerať futbal, samozrejme, a popritom po očku sledovať, prečo sme také šťastné, svieže a spokojné, a cez prestávku nás kontrolovať v kúpeľni. Ešte to tak!
Neostane nám nič iné, len odložiť návštevu vedeckej knižnice, zistiť u kolegov, ktoríže lúmeni najbližšie predvádzajú čudo zvané druhá liga, vymyslieť, čím svojmu hrdinovi zapcháme ústa, keby náhodou chcel vzdorovať, a presvedčiť ho, že rozhodne nedovolíme, aby on k teplému pivu zahryzoval nejaké obschnuté bagety.
Musí to byť, samozrejme, niečo zelené ako nedotknutý futbalový trávnik, jednoduché ako ten najkrajší futbalista a rýchle, aby sme stihli dobehnúť do toho nového baru na druhom konci mesta.

Potrebujeme kúpiť:
lístkové cesto
špenát – polovicu 450-gramového balenia
syr s modrou plesňou – rozumej 200 g Nivy

Doma máme (ak nemáme, potrebovať nebudeme):
cibuľu
cesnak
kvapku oleja
vajce

Čerstvý špenát má v sebe niečo bezútešné aj vo svojej vrcholnej sezóne, keď z plnej tašky ostanú po tepelnej úprave dve hrste, preto my, pesimisti, používame špenát mrazený. Našťastie už nejaká dobrá duša vymyslela mrazený špenát, ktorý sa skutočne podobá na špenát, preto my, optimisti, kupujeme len škatule, ktoré majú na každej strane nápis listy špenátu.
Cibuľu alebo cesnak alebo oboje osmažíme na kvapke oleja, prihodíme mrazený špenát a dusíme prikrytý. Keď je špenát nielen rozmrznutý, ale aj horúci, dbáme, aby sa z neho odparila tekutina. Teda dusíme odokrytý.
Prihodíme nastrúhaný syr a rozpustíme ho v špenáte. Pre istotu občas miešame, syr sa rád prichytáva na najnemožnejšie miesta. Ak je syr primerane rozpustený, zmes odstavíme od zdroja tepla a necháme vychladiť. Úplne dostudena.
Čestne priznávam, že sa občas tak ponáhľam, že neodhadnem množstvo tekutiny, ktoré ostalo v špenáte. Okrem toho ešte aj nechápem, kde sa tam tá voda vzala, keď ja som ju tam nedala, ale to nie je predmetom tejto úvahy o užitočnosti futbalu. Ak sa mi zdá tekutiny priveľa a nechcem ju vylievať, lebo už má v sebe chuť syra, pomôžem si dvoma lyžičkami škrobovej múčky rozmiešanými v dvoch lyžičkách vody. Nikto si to nevšimne a náplň lepšie drží pokope.

Použitie syra s modrou plesňou nie je náhodné, zaručuje, že nemusíme rozmýšľať nad koreninami a dochucovadlami a soľou. Nič nám nebráni použiť akýkoľvek iný syr a k nemu nejaké korenie a byliny, nerobíme to však vtedy, keď nám ostáva hodina do zápasu storočia.
Lístkové cesto vyvaľkáme na plochu dvakrát väčšiu ako forma na koláč alebo tortu. Polovicou cesta vystelieme dno a boky formy. Cesto vystelieme vychladnutou náplňou. Vychladnutú náplň vystelieme druhou polovicou cesta. Cestá na okrajoch potrieme rozšľahaným vajcom a pritlačíme k sebe. Prečnievajúce zvyšky cesta všelijako ozdobne poprekladáme alebo odrežeme, vytvarujeme do erbu obľúbeného futbalového klubu a nahádžeme navrch. Nejaká tá neutesnená dierka nevadí, ba dokonca ešte jednu úmyselne pridáme, aby mala kadiaľ unikať para. Ináč by nám koláč pri pečení napuchol ako futbalová lopta a po vychladnutí spľasol ako pýcha vytriezveného fanúšika.

Vrch koláča potrieme vajcom, aby sa leskol v svetlách reflektorov priamo do očí protivníka. Pečieme 30 minút, ak sme použili 400-gramové cesto, alebo 20 minút, ak sme použili 250-gramové cesto.

Mierne vychladnutý nakrájame, zabalíme do papiera a odovzdáme hrdinovi s primerane útrpným výrazom, akože je nám ľúto, že nás opúšťa, ale zvládneme to, sme predsa ženy hrdinov. Zhlboka vzdychneme, zavrieme dvere, ak sa poponáhľame, možno ešte stihneme happy hour v tom novom bare.

Ďalšie články z piatka 21. apríla 2006
Eva Borušovičová: Kto šetrí, má za tri
David Reten: Až príde posledné pokušenie Chopera
Imrich Rešeta ml.: Idiot na pohľadanie