Nasledovník Karla Friedricha Louisa Dobermanna

Predurčenie je zvláštna vec. Jedného dňa vám na dvere zaklopú mnísi a povedia, že ste jediným vtelením ich duchovného vodcu a vy s tým už nič nemôžete urobiť. Yann (Vincent Cassel) to mal trochu jednoduchšie. Pri krste mu do kočiarika spadla pištoľ a každému divákovi je už od úvodnej scény jasné, že až tento valibuk vyrastie, sivou kôrou mozgovou sa rozhodne živiť nebude.

V prvom rade by som chcel dôrazne varovať všetkých, ktorí nedajú dopustiť na európsku kinematografiu. Už vidím, ako sa idú blysnúť vedomosťami o artových kusoch, ktoré im tak prehovárajú do duše.Doberman je síce francúzska snímka, no rozhodne nemá umelecké ambície. Pravdupovediac, film bol vo viacerých krajinách povolený až pre divákov od 18 rokov, a v Írsku jeho premietanie dokonca zakázali! Domnievam sa, že tento extrém je pritiahnutý za vlasy, ale na vekovom obmedzení sa s cenzormi zhodnem.

Samotný dej nie je príliš zaujímavý, pretože film je postavený iba na postavách, jednotlivých situáciách a svižnej kamere. Tá sa po počiatočnom nepokoji, keď je neustále v pohybe, síce časom upokojí a naďalej zostane už len štandardná. Zameriava sa najmä na zbrane, ktorých je vo filme neúrekom a výrazné typy, ktoré sú obsadené do každej, i vedľajšej úlohy. Monica Belluciová, Vincent Cassel a Tchéky Karyo sú len vrcholom ľadovca. Prví dvaja stvárnili modernú verziu Bonnieho a Clyda, pričom ona je hluchá a s okolím sa dorozumieva len prostredníctvom posunkovej reči. Nič jej to síce neuberá na bojovnosti, no akosi stráca na sexepíle. V takejto šľapkovskej polohe, s nariasenými vlasmi, pripomína Luciu Bílú z druhej Fontány pre Zuzanu, čo nie je práve najlepšia spomienka. Cassel sa zase po jej boku a najmä pri výkone Tchékyho Karyoa úplne stráca. Ten si totiž zahral psychopatického muža zákona, pre ktorého nie je prekročenie právomocí či policajná brutalita cudzími pojmami. Útlocitné povahy budú mať najväčší problém zrejme pri scéne, v ktorej hádže vzduchom bábätko a potom mu dá na hranie granát. Takýto týpek by bol určite dobrou ozdobou každej nedeľnej rodinnej selanky.

Ako sme si už povedali, Doberman nie je film pre citlivky. Obsahuje násilie, drogové výjavy, nejaký ten sexík a zase násilie. Obsahuje však aj morálne ponaučenie, že na každého raz príde. Teda ak vám neprekáža, že jeho čas nastal, keď bol vystrčený z idúceho auta a Yann mu tlačí hlavu na cestu. Je to síce ukradnuté z komiksu Sin City, no film ako samostatná jednotka aj tak obstojí.

Cassel a Belluciová si spolu zahrali vo viacerých snímkach, napr. v kontroverznom Zvrátenom (r. Gaspar Noé, 2002). Namiesto dlhotrvajúceho znásilnenia je v Dobermanovi všetko násilie jasne poňaté s nadhľadom a nemá nič spoločné s realitou. Práve preto sa mi páči oveľa viac. Nevyvoláva silne znepokojujúce pocity a navyše aj pobaví. Mimochodom, Noé a aj režisér Dobermana Kounen si zahrali v snímke miniúlohy. Ten prvý predáva bagety a druhý je chlapík, ktorý v banke uviazne medzi dverami. Spomínam to preto, keby vám náhodou bolo tak ako mne divné, prečo im kamera venuje toľko priestoru.

P.S.: Karl Friedrich Louis Dobermann bol pánko, ktorý sa koncom 19. storočia živil vyberaním daní. Na svoju obranu preto potreboval psa, ktorý by bol dobrý spoločník, no zároveň obávaný útočník. Preto sa pokúsil vytvoriť kríženca, ktorý by spĺňal jeho predpoklady, až napokon vyšľachtil, lebo vtedy sa neklonovalo, prvého dobermana.

Doberman, Dobermann. Francúzsko 1997, 103 min.

Réžia: Jan Kounen
Scenár: Joël Houssin
Kamera: Michel Amathieu
Hudba: Brune, Jean-Jacques Hertz, Philippe Mallier, François Roy, Schyzomaniac
Hrajú: Vincent Cassel – Yann alias Dobermann, Tchéky Karyo – inšpektor Christini, Monica Belluciová – Natália, Romain Duris – Manu

Ďalšie články z piatka 26. mája 2006
Soňa B. Karvayová: Výpadok vás zbaví zbytočností
Eva Borušovičová: Blondínku, brunetku, alebo koláče, mladý pán?
David Reten: Vražda na autobusovej zastávke v New Yorku