Trinity a Bambino vo veľkom štýle

Filmy dvojice Bud Spencer a Terence Hill máme v našej filmovej sekcii radi. Kolega Reten ich nezabudne vypichnúť v TV tipoch a Malíček sa rozhodol dorásť do podobných priestorových dispozícií ako Spencer. Preto sa niet čomu čudovať, že sa v ponuke na stiahnutie objavil komediálny westernMalý unavený Joe.

Už od úvodnej scény naberá snímka grády – Bambino (Bud Spencer) dômyselným spôsobom prejde cez rozum trojici renegátov a jedného z nich uzemní svojou štandardnou pumou po hlave. Potom je predstavený aj Trinity (Terence Hill), ktorého kôň ťahá na ležadle, kam ho kopytá zavedú a dáva si naozaj na čas. Hoci to tak nevyzerá, sú bratia, ako vlastne už určite viete zo snímky Pravá a ľavá ruka diabla (r. Enzo Barboni, 1971). Malý unavený Joe je jej priamym pokračovaním.

Snímka je klasickým zástupcom komediálnej odnože spaghetti westernov a pravdupovediac mi v tejto chvíli nenapadá nik, kto by sa v rámci subžánru preslávil natoľko ako Spencer a Hill. Dvojica vypálila konkurencii rybník a stala sa legendárnou aj u nás, hoci dnes ju zrejme pozná len stredná až staršia generácia. Herci nie sú pekní tínedžeri a do svojich filmov nenatlačili množstvo odkazov na aktuálne snímky. Malý unavený Joe paroduje, aj keď nie doslovne, dokonca jeden z filmových žánrov, ktoré dnes už len živoria a chodia vyberať odpadky za kdejakú hollywoodsku reštauráciu. Áno, western už pomaly prehráva svoju prestrelku na pravé poludnie, no našťastie žije v klasických kusoch, ako napríkladPre hrsť dolárov od Sergia Leoneho.

Spencer a Hill majú v množstve spoločných diel okrem nevyhnutných fackovačiek aj rôzne výjavy o tom, ako jesť rukami, napchať si ústa na prasknutie a za krátky čas zhltnúť pokrmy pre celý filmový štáb. V Malom unavenom Joeovi je „výkrmná“ scéna jednou z najlepších, a pritom, paradoxne, nebola v pôvodnom scenári. Možno práve vďaka improvizácii má švih a graduje skvelými hláškami i neohrabaným správaním oboch hercov. Spôsob, akým sa vysporiadajú s čašníkom neschopným prijať objednávku „Prineste niečo na jedenie“, je priam geniálny.

Malý unavený Joe je spomienkou na sedemdesiate roky. Neberie sa veľmi vážne a stojí na počiatku dvadsaťročnej filmovej kariéry tandemu Hill – Spencer. Oproti, povedzme, snímke Boh odpúšťa... ja nie! (r. Giuseppe Colizzi, 1968) sa už obaja stihli udomácniť vo svojich tradičných roliach a vedia, aké postavy stvárňujú. Jednoducho sú vo svojich úlohách dôveryhodnejší, než keby Sir Laurence Olivier stvárnil Sira Laurenca Oliviera. Určite by to preháňal.

Môžete namietať, že je vám bližší Woody Allen, od ktorého máme čokoľvek presne tu. Ale to je tak všetko, čo môžete urobiť. Ťažkotonážny medveď a jeho útly prefíkaný brat nás totálne dostali. Najmä ak dnes už len vidíme zostarnutého Terenca Hilla, ako v kňazskom rúchu stvára v televíznych seriáloch všakovaké pestvá a hrá futbal s omladinou. Nič proti futbalu, ale predsa len mu to svedčalo viac v zamastenej košeli s Bambinom po boku.

Malý unavený Joe, ... continuavano a chiamarlo Trinit?. Taliansko 1972, 117 min.

Réžia: E. B. Clucher alias Enzo Barboni
Scenár: Enzo Barboni
Kamera: Aldo Giordani
Hudba: Guido De Angelis, Maurizio De Angelis
Hrajú: Terence Hill – Trinity, Bud Spencer – Bambino, Enzo Tarascio – šerif, Hary Carey Jr. – otec, Jessica Dublinová – matka

Ďalšie články z piatka 19. mája 2006
Eva Borušovičová: Brat Má Pri Robote Svoje Vlastné Zvyky
Ester Ralbovská: Keď horí kuchyňa, zachraňujte keksy
David Reten: Utekajme, už ide prehnitý Diktátor!