Blondínku, brunetku, alebo koláče, mladý pán?

Na obrazovke skákali Charlieho anjeli, predvádzali svoje opálené telá, sedempalcové úsmevy a prekliato rýchle prsty na spúšťach zbraní. S nohami na stole som relaxovala po náročnom dni, pozorovala nedosiahnuteľné vzory prirodzeného pôvabu, pohotového dôvtipu a skoku cez motorku a sledovala, či už aj môjmu synovi pri pohľade na ne tečú sliny z kútika úst a ohlasujú tak nástup puberty.

- To by som chcel! – povedal zrazu túžobne.

- Ktorú? – spýtala som sa konverzačne, pretože nikdy nie je priskoro na zisťovanie, či bude na blondínky alebo na brunetky, aby bolo raz o čom točiť s psychoanalytikmi, keď ma budú obviňovať, že za všetko môže matka.

- Taký koláčik by som chcel, ktorým sa tam ohadzujú, - povedal môj syn.

- Taký, čo s ním prerazili dvere?

- Taký. Upečieš mi?

- Jasné, bejby, ale musíš si to dobre zapamätať a povedať to raz tomu pánovi, čo sa ťa bude pýtať na detstvo, - povedala som ja a šla som zháňať recept.

Na internete je receptov na mafiny kopec. V okamihu, ako som sa zmierila s myšlienkou, že tu nie som preto, aby som rozjímala nad tým, čo tým mysleli, keď napísali, že múka je all-purpose a že nepotrebujem žiadnu z prísad, pre ktorú by som si musela zaletieť do Connecticutu, začalo byť hľadanie konštruktívne. To, čo som našla, prešlo dvojročným výberom, dolaďovaním a hromadnými ováciami. Mafiny vyzerajú skvelo, chutia výborne a sú skutočne – prisahám – nenáročné na personálne obsadenie postu „najväčší expert na pečenie mafinov“. Zvládnete to aj vy, nech ste ktokoľvek, stačí, ak máte tú inteligenciu, že viete čítať a kliknúť myšou na správny text. Stačí mať dobrý recept a ten práve čítate.

Škoricové mafiny

Potrebujeme:
plech na mafiny s dvanástimi dierami alebo papierové košíčky (tie odporúčam používať viacero naraz v sebe, lebo jednotlivé košíčky sú z tenkého papiera, cesto ich ľahko roztlačí a potom budú vaše mafiny viac než homole pripomínať lietajúce taniere z dielne mimozemšťana, čo mu to v škole veľmi nešlo)
1 a pol hrnčeka hrubej múky
trištvrte hrnčeka kryštálového cukru
vanilkový cukor
prášok do pečiva (1 a pol lyžičky)
1 a pol lyžičky škorice
 pol hrnčeka mlieka
jednu tretinu hrnčeka masla
1 vajce
1 hrnček nastrúhaných jabĺk (to sú asi dve stredne veľké jablká)

Zapneme rúru, nastavíme na nej 190 stupňov. Maslo dáme do mikrovlnky rozpustiť. Jablká ošúpeme a nastrúhame na jemno. Všetky ingrediencie dáme do misky a rozmiešame. Ja na to používam ponorný mixér, ale vy to pokojne môžete urobiť aj varechou a okrem toho, že budete mať v ceste malé inšpiratívne kúsočky jabĺk, vás bude hriať vedomie, že nie ste takí leniví ako autorka tohto článku. Cesto rozdelíme do dier plechu, malo by byť aspoň centimeter pod okrajom. Strčíme do rúry a pečieme asi 20 minút. Servírujeme so šľahačkou, s karamelovou polevou, so zmrzlinou alebo len tak vyjedáme rovno z plechu, ja pritom obyčajne tvrdím, že predsa musím ochutnať.

Receptom, ktorý pridávam ako bonus, som si navždy získala srdcia účastníkov párty, ktorú som zorganizovala a zabudla na ňu, takže vo chvíli, keď začali zvoniť hostia s fľaškami pri dverách, mi nezostávalo nič iné, než preobliecť si krajšie tričko, dať si welcome drink a improvizovať. Tieto mafiny vznikli v priebehu večera a aj sa v priebehu večera všetky zjedli – a to som robila za dva plechy.

Čokoládové mafiny

Potrebujeme:
2 hrnčeky hrubej múky
1 prášok do pečiva
3 polievkové lyžice cukru
pol lyžičky soli
1 vajce
1 hrnček mlieka
pol hrnčeka oleja
2 lyžičky kakaa
nakrájanú čokoládu, alebo nasekané orechy, alebo nakrájaných zvyšných gumených medvedíkov, čo nájdete vzadu v skrinke na sladkosti, alebo hrozienka v rume, alebo čo chcete

Všetko zmiešame, rozdelíme do dier v plechu a dáme piecť do rúry na 190 stupňov. Tiež to trvá asi dvadsať minút, kým sú hotové, ale ak vám váš inštinkt velí vybrať ich po 17 minútach, nasledujte ho, lebo každá rúra má svoju povahu a vy jej rozumiete najlepšie.

Mafiny je najlepšie nechať vychladnúť v plechu, ale ja ich vyberám ešte trochu teplé, lebo teplý mafin so studeným mliekom je niečo, čo sa vyrovná tým najväčším rozkošiam, ktorým sa môže dospelý človek beztrestne venovať.

A aby som nenechala len tak motív Charlieho anjelov neuzavretý a len tak bezprizorne sa potulujúci týmto textom, dokončím ho: Odkedy pečiem mafiny, a už ich budú stovky, ktoré som priviedla na svet od onoho večera s filmom, žiaden nestihol tak stvrdnúť, aby sa ním dali preraziť dvere. A ak sa na to mám pozrieť celkom realisticky, skôr budeme mať doma herečku v bikinách než mafin, ktorý by nemal kto zjesť.

Ďalšie články z piatka 26. mája 2006
Soňa B. Karvayová: Výpadok vás zbaví zbytočností
David Reten: Vražda na autobusovej zastávke v New Yorku 
Imrich Rešeta ml.: Nasledovník Karla Friedricha Louisa Dobermanna