V jedno nedeľné popoludnie sme si s kamarátom uvarili dobrú kávu, pohodlne sme sa vystreli na gauči a s ovládačom v ruke sme sa hrali spoločenskú hru s názvom Kto nájde v telke väčšiu blbosť. Nautik neplatí. Najskôr som viedla ja. Na dvojke dávali televíznu inscenáciu s mizerným scenárom z počiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Polhodinu sme s kamarátom fascinovane sledovali bývalého emigranta Juraja Kukuru, drsného a sexy aj v saku s ohromnými vypchávkami. Potom ma o prvenstvo pripravil romantický seriál na Hallmarku s pragmatickým názvom Single and Available, v českom preklade Slobodná a k mání. Pri upútavke na seriál sa začal kamarát pučiť od smiechu tak, že skoro spadol z gauča. Kamoš je na chlapcov a ženám rozumie ako nik na svete.
Hľadajúcich je priveľa
Le Payaco vo výbornej skladbe Večierky firemné spomínajú „dievčatá, čo sa neboja“. A potom ešte „ľudí, čo večer lásku hľadajú“. Hľadajúcich stretávame s kamarátom homosexuálom pri piatkových záťahoch po bratislavských podnikoch. Stretávame skupinky kolegov z IT divízie nadnárodnej spoločnosti, ako nesmelo pokukujú po všetkých dostupných ženách v miestnosti a svoje favoritky oslovujú zásadne až po piatich drinkoch na odvahu. Alebo zostavy kamarátok v rôznom štádiu zúfalstva, ktoré po troch tequilách pri tanci predvádzajú niečo, za čo by ich v päťdesiatych rokoch v Spojených štátoch amerických zavreli.
Hľadajúcich je veľa. Priveľa, dovolím si tvrdiť, ak vezmeme do úvahy esenciálnu tužbu človeka po láske, inštinktívny strach zo samoty a sklony k prirodzenej kolektivizácii.
Čo sa to, sakra, vlastne deje?
Kamarát má na to jednoduchú šovinistickú teóriu: „Za to si môžete samy. Ženy už nevedia byť nedostupné. Vy so sexom veľmi neokolkujete a zo všetkých chlapov sú zrazu námorníci. Takí, čo sa na chvíľu zastavia v prístave, ale vedia, že v tom ďalšom nebude problém nájsť inú, rovnako dobrú. Alebo lepšiu," presviedčal ma, keď ma odprevádzal domov a rozprával niečo o rankingoch, ktoré nám neustále priraďuje trh potenciálnych partnerov. A vraj 19-bodový sa väčšinou pári s 20-bodovým a absolútna nula dúfa, že ukecá jednotku.
Za tých desať minút stihol pospomínať na staré dobré časy, keď sa slobodné dievčatá pýrili, pri neslušných návrhoch omdlievali a nikam nechodili bez garde, aby ich nejaký charizmatický chlapík vo fraku a cylindri neurozprával a potom neposúložil na lavičke v parku.
Ak mám byť úprimná, nepáči sa mi tento svet. Rovnako ako Jurajovi Malíčkovi.
Na téme, prečo dochádza k degradácii lásky a civilizovanosti, by sa dokázala priživiť partička ambicióznych sociológov. Čo sa to vlastne deje? Na to, čo sa kedysi robilo intuitívne, sú dnes presné stratégie a príručky. Ako riadiť ľudí, ako žiť kvalitný život, ako sa s niekým zísť alebo rozísť, aby to šlo hladko a priveľmi nebolelo. Netuším, kedy ľudia nadobudli pocit, že stratégie nutne potrebujú aj v láske.
Stratégiou možno dosiahnete to, že sa so svojím objektom budete bozkávať na firemnom večierku, alebo že ho dostanete tam, kde ho chcete mať. Žiadna stratégia vám však nezaručí, že vás ten druhý bude milovať. A že ho budete milovať vy.
Narcisti a kyborgovia
Za posledné roky som vo svojom okolí medzi mužmi i ženami zaznamenala zvýšený výskyt pozérov a narcisov. Takých, čo by zapredali svoju mater za to, aby urobili dokonalý dojem a dosiahli, čo chcú. Akoby prešli školením u trénera precíteného výrazu, ktorý, mimochodom, dlhodobo spolupracuje s MTV. Keď sú pozéri medzi ľuďmi, sú niečím ako reklamou na seba samých. Neukážu vám zo seba nič, iba zopár dobre zostrihaných klipov pri najlepšom osvetlení. Títo kyborgovia, nové ikony tragickej generácie singles, by sa mali z objektívneho hľadiska páriť. Ale nepária sa. Respektíve sa pária, ale nedarí sa im dopracovať do fázy, keď samček kŕmi samičku sediacu na vajíčkach.
Stoja za tým dva jednoduché faktory. Ten prvý bol už feministkami rozanalyzovaný do tla. Koniec útlaku žien, žena ako rovnocenný partner muža. Kým v minulosti bolo manželstvo prevažne autokraciou alebo diktatúrou, dnes by chcelo byť za demokraciu. Lenže kým mandát panovníka sa väčšinou končí smrťou, v parlamentnej demokracii sa neraz konajú predčasné voľby. Je to smutné, ale približovanie mužského a ženského sveta výrazne destabilizuje celú manželskú scénu. Viac právomocí, viac slobody, viac trenia a konfliktov. Viac rozchodov. Aké jednoduché.
Faktor zvrátenej spoločnosti
Na margo druhého faktora: žiaľ, kamarát mal s tým voľným trhom potenciálnych partnerov pravdu. To, že žijeme v konkurenčnej spoločnosti, ste si už určite všimli. V spoločnosti, ktorá je postavená na výkone a merateľných hodnotách a v ktorej sa potenciálni pracovníci označujú ako trh práce. Ako adaptabilné produkty, ktorým prináleží cena stanovená trhom.
Stačí sa pozrieť na reklamu, ktorá je indikátorom ducha doby. Kreatívni riaditelia sami o sebe tvrdia, že sú vizionári. Ja tvrdím, že sú to ľudia, ktorí v záujme kreativity a prachov posúvajú hranice únosnosti. A my si na tie nové hranice ľahko zvykáme. V poslednom čase patria medzi tendenčné hajlajty reklamy automobiliek. Napríklad v reklame na Nissan iniciatívny otecko nastrká do auta všetko, svoje dieťa však zabudne doma. Ešte lepšia je nevesta pred oltárom, na ktorú zatrúbi rozkošný malý Citroen a hneď sa jej preskupia životné priority. To nie je konšpiračná teória. Dnešná doba pričasto degraduje ľudí na úroveň vecí a mne to nepripadá ani len v reklame vtipné a nápadité.
Príslušníci tragickej generácie singles sa stretávajú a zamilovávajú ako Narcis nad pamätným jazierkom. Nekladú si triviálnu otázku „čo môžem pre teba urobiť, aby si bol šťastný?“, skôr ich zaujíma, či bude daný objekt vhodným doplnkom ich života. Rozchod v trhovej terminológii predstavuje situáciu „Ak sa vám nepáčia vlastnosti produktu, prejdite na nový model“. Lehce nabyl, lehce pozbyl, vravieva kamarát.
Vydatá/Slobodná/Šťastná/Nešťastná – Nehodiace sa škrtnite
Pred týždňom sa ma priateľka, ktorá nemala chlapa už štyri roky, spýtala, či si myslím, že sa raz vydám.
„Asi hej. A možno nie. Neviem odpovedať, skús inú kvízovú otázku," povedala som.
„A nevieš, ako sa na tú neistotu dá zvyknúť?" vyrazila zo seba.
Zahľadela som sa na ňu, či si náhodou nerobí srandu.
„Ja pestujem muškáty, venčím Tlusťocha, pečiem koláče pre kamarátov. A rozdávam kamarátkam dévédéčka s napáleným Sexom v meste. Aby vedeli, že v tom nie sú samy," žmurkla som na ňu a v dôstojnej póze vodcu nejakej sekty som dodala: „Snažím sa byť lepším človekom."
Niektoré fakty treba podať ironicky, aby sa človek nezosmiešnil.
Ďalšie články z pondelka 15. mája 2006
Eva Borušovičová: Nikdy nevieme, čo s nami robia iní ľudia vo svojich predstavách
Viera Langerová: India masala
Peter Pišťanek: Nevoľte nohami, voľte jazykom!
Jarmila Mikušová viac od autora »
Vaše reakcie [50]
Zadefinujte sa znovu a buďte zase šťastní!
Obézna černoška v teplákoch alebo Ako chlapci v reklamke konečne pochopili, že existuje aj vnútorná krása
Slzy ministra Lišku alebo Play it again, Sam
Svätá vojna proti terorizmu
Ak chcete vedieť pravdu, ignorujte médiá