Schovaj lásku, pridaj kečup

Ľudia sú schopní pre lásku vyvádzať neuveriteľné hlúposti. A tiež sú schopní použiť lásku ako výhovorku po tom, čo tie hlúposti naozaj zle dopadnú. Jediné ospravedlniteľné využitie lásky je, ako správne tušíte, v kuchyni. Vďaka láske aj zaprisahaní zákazníci pizza servisu začnú skúmať, načo je tá čierna diera (rozumej rúra) a čo babka myslela, keď povedala upečieme doružova. Pre úplných začiatočníkov v láske si dovolím uviesť, že ružová v kuchárskej reči je hnedá v normálnej reči.

V mene lásky pečieme trojposchodové torty, rozbíjame požiarne hlásiče, v sobotu o siedmej ráno nakupujeme čerstvé bylinky na trhu, meškáme do roboty, lebo mäso nezmäklo tak rýchlo, ako malo, miesime cestá a počneme, kým vykysnú, kupujeme kuchárske knihy s pestrofarebnými obrázkami, s pomocou ktorých servírujeme neforemné sivé zmesi, vydávame sa do čudných rodín a tvárime sa, že nerozoznáme bujón v svokrinej nedeľnej domácej polievke, mixujeme zeleninové kašičky, študujeme biopotraviny, vstávame o piatej ráno, aby sme každému členovi svojej milovanej šialenej rodiny pripravili inú desiatu a odtŕhame si od huby, aby sme našetrili na nedeľný obed v reštaurácii, nech aspoň raz za uhorský rok netrávime víkend s horou špinavého riadu.

Keď siahneme na samé dno svojej fantázie, sily aj lásky a požiadame svojho puberťáka o inšpiráciu, zahlási „hocičo s kečupom“. Bolestne nám to pripomenie „něco s rýží“ z Knihy rozkoší, smíchu a radosti, poslednej knihy, ktorú sme prečítali celú, samozrejme v čase, keď puberťák nebol ešte ani plánovaný a rozhodneme sa: porazíme ho jeho vlastnými zbraňami.

Na parádne palacinky potrebujeme:
palacinky
hocičo na naplnenie – mäso, cibuľu, hríby, zeleninu, soľ, korenie
kečup
tvrdý syr

Najzložitejšou časťou prípravy je nájsť dobrovoľníka na upečenie palaciniek, ak to nie je naše hobby. Ak máme naozaj toho puberťáka doma, určite to nie je naše hobby, ale palacinky pripravíme ľavou zadnou aj o polnoci. Recept na palacinky má každý v rodinnom umastenom kuchárskom zošite, takže s ním nebudeme strácať čas. Len pripomenieme, že palacinky potrebujeme nesladené.

Pripravíme si hocičo na naplnenie palaciniek, je však nanajvýš žiaduce, aby to bolo niečo, čo nám chutí. Napríklad mäso udusené na cibuli, hríbiky, v krajnom prípade zelenina alebo obed od svokry, ktorý sme si priniesli v trojposchodovom obedári. Pripravíme si to tak, aby to bolo jedlé, teda uvarené a korenené.

Zapneme rúru a nájdeme väčší hlbší pekáč. Palacinku naplníme hocičím – buď každým zvlášť alebo zmesou, ako sa nám ráči. Zrolujeme a vložíme do pekáča. Pokračujeme do vyčerpania zásob alebo zaplnenia pekáča.

Palacinky zalejeme kečupom. Nešetríme na množstve, na štyri-päť porcií treba asi liter kečupu. Používam lacnejšie kečupy, nie úplne zospodu regálu, asi tak z výšky, kde sa začína celulitída na stehnách, zatiaľ sa nikto nesťažoval. Ale keď máte svoj obľúbený značkový kečup, vystavený zásadne vo výške očí, pokojne ho naložte do vozíka. Veď ho zase vrátite, keď zistíte, koľko stojí syr. Zasypeme strúhaným syrom. Nešetríme na kvalite, vhodný je ementálsky typ alebo gouda alebo môžeme k ementálu pridať trochu nivy pre korenistú chuť. Syra musí byť aspoň 30-40 dkg, aby úplne schoval obsah pekáča.

Pekáč zakryjeme a vložíme do vyhriatej rúry, pečieme 15 minút prikryté a 15 minút odokryté, aby syr chytil zopár hnedých pľuzgierov. Hotové palacinky úžasne voňajú, ťažko sa vyberajú z pekáča, čudne vyzerajú na tanieri a chutia božsky.

Inteligentný človek chápe, že s takouto náplňou a pokrývkou by mu mali stačiť dve palacinky. Ešte som takého nestretla, preto nakladám tri. V prípade spomínaného puberťáka hrozí, že sa palaciniek bude dožadovať veľmi často a k ich konzumácii bude prizývať ďalších hrozivo vyzerajúcich spolupuberťákov, ktorých predpotopné matky nemajú pochopenie pre záľubu v kečupe. Radi si však budeme mastiť ruky balením palaciniek, keď zistíme, že cudzie deti vyzerajú ešte špinavšie a zanedbanejšie než naše a že náš puberťák je ochotný zložiť si najnápadnejšie piercingy pri príležitosti zlatej svadby svojich starých rodičov.

Ak nemáme puberťáka, trikrát denne ďakujeme prozreteľnosti a používame túto verziu palaciniek, lebo Hortobágyiho palacinky sa nám vidia príliš nevýrazné, a sladké považujeme za príliš okukané a príliš sladké.

Ďalšie články z piatka 31. marca 2006
Eva Borušovičová: Viac povrchnosti do života!
David Reten: Ako sa Taxikár, Zabijak a Alžbeta naučili nerobiť si starosti a mať radi bombu
Imrich Rešeta ml.: Ideálna komédia so známymi tvárami