Idiot na pohľadanie

Ugo to má ťažké. V práci je za vola, na čo siahne, to pokazí a doma ho čaká síce milujúca, no o to škaredšia žena. O dcére ani netreba hovoriť, hádam nejestvuje antropológ so špecializáciou na primáty, ktorý by pohrdol jej skúmaním. Jednoducho, počnúc Stvoriteľom a končiac divákmi, sa mu všetci vysmievajú. A skoro by som bol zabudol, volá sa Fantozzi.

Séria Fantozziho príbehov patrí u nás medzi najznámejšie evergreeny z osemdesiatych rokov, popri filmoch dvojice Bud Spencer a Terence Hill, s ktorými máme v našej ponuke snímku Malý unavený Joe. Fantozzi sa však aj pri ich druhu humoru vyníma asi ako Drišľakoviny popri retrospektíveWoodyho Allena. Ikonickosť hlavného hrdinu a spôsob, akým to schytáva zo všetkých strán, je však natoľko komický, že pri jeho sledovaní myká kútikmi nejedného intelektuála.

V rodnom Taliansku je Fantozzi pojem. Môžete si tu zakúpiť romány s jeho príhodami, ktoré, mimochodom, napísal jeho predstaviteľ Paolo Villagio, prihlásiť sa do klubu menovcov a dokonca meno dcéry Mariangely sa stalo synonymom pre nie príliš pekné dievčatá. Vo filme je to tá, ktorú Ugo pri bozku na dobrú noc radšej obíde a rozlúči sa s jej plyšovou hračkou. Útechou pre pohoršené dámy môže byť fakt, že takú škaredú ženu filmári nenašli – musel ju zahrať chlap.

Prvé z filmových dobrodružstiev neboráka Uga je, ako to už býva, najlepšie. Dočkáme sa tradičných havárií, akou sa napríklad končí likvidačný cyklistický závod. Náš hrdina ho síce jediný dotiahne do zdarného konca, no pred cieľom vbehne omylom na bicykli do otvoreného pohrebného voza. Dozviete sa tiež, akými spôsobmi sa dá utekať z práce a čím všetkým sa človek dá udrieť do rozkroku.

Priaznivcov ucelených výpovedí musím dopredu upozorniť, že film sa skladá prevažne zo scénok, ktoré k sebe skôr než lineárny príbeh viaže ústredná postava. A to postava natoľko svojrázna, že má dodnes na konte takmer desiatku filmov. Neutíchajúci záujem divákov si možno vysvetliť Villaggiovým talentom urobiť zo seba hlupáka aj v tých najneočakávanejších situáciách. Nohavice na spôsob Obelixa vytiahnuté vysoko nad pás a jazyk úchylne umiestnený v kútiku úst pri pohľade na peknú ženu sa za to štvrťstoročie stali trademarkom série. Rovnako ako jeho, eufemisticky povedané, nie príliš pôvabná manželka a dcéra, ktorá je celá po matke.

Fantozzi to nemá ľahké. Ako účtovník sa pohybuje v absurdnom pracovnom prostredí, nezriedka dovedenom až do kafkovských rozmerov. Boj s nadriadenými, ktorí si počínajú ako novodobí diktátori, zvyčajne kolegovia nechajú na Ugovi, ktorý napokon od šéfstva vždy schytá. To je isté, rovnako ako fakt, že je neperspektívny lúzer, ktorý sa vždy naľaká vlastnej dcéry.

Paolo Villaggio má smolu, že z neho tieň Fantozziho nič nezmyje, a to počas svojej kariéry spolupracoval napríklad s Federicom Fellinim (La Voce della luna, 1990), a dokonca získal na filmovom festivale v Benátkach Zlatého leva za celoživotné dielo. Pre nás to bude vždy malý tlstý hlupák. Tak ho predsa máme radi.

Maléry pána účtovníka, Fantozzi contro tutti. Taliansko 1980, 94 min.

Réžia:Neri Parenti, Paolo Villaggio
Scenár: Leonardo Benvenuti, Piero De Bernardi, Neri Parenti, Paolo Villaggio
Hudba: Fred Bongusto
Hrajú: Paolo Villaggio – Ugo Fantozzi, Gigi Reder – Filini, Plinio Fernando – Mariangela Fantozziová, Milena Vukoticová – Pina Fantozziová, Guerrino Crivello – Colsi, Pietro Zardini – Fonelli

Ďalšie články z piatka 21. apríla 2006
Eva Borušovičová: Kto šetrí, má za tri
Ester Ralbovská: Zelené ako tráva, jednoduché ako ten najkrajší futbalista
David Reten: Až príde posledné pokušenie Chopera