Normálny človek nejedáva teplú večeru. Výnimku tvoria narodeniny, výmesačia, výročia, udobrovania, žehlenia, pozvania od šéfa, svokry, kamarátky za vodou, výjazdové pracovné porady, žiadosti o sex, žiadosti o ruku, oslavy počatia a kary. Zvyšné tri dni do roka sme odkázaní na vlastné zdroje. Kaviár na prvý deň a mušle svätého Jakuba na druhý strovia všetky desaťkoruny z prasiatka. Ale my sa pokojne necháme uniesť fantáziou a s minimálnou námahou sa aj na tretí deň vyhneme chlebu so salámou.
Po prvom vyskúšaní na príbuzných a susedoch púšťame fantáziu na dlhší špacír a už sa vidíme, ako sľubujeme kamarátom z mokrej štvrte, že na spoločné sledovanie hokejového prenosu donesieme biskupský chlebíček. Síce nás budú chvíľu považovať za čudáka bezostyšne zneužívajúceho vlastnú deväťdesiatročnú babičku, o to viac potom v prestávkach ocenia delikatesu škandinávskeho typu.
Na lososovú terinu potrebujeme:
kúsky mäsa z lososa
syr s modrou plesňou
cibuľu
kyslé uhorky
kôpor
korenie, soľ
citrónovú šťavu
smotanu kyslú
želatínu, radšej plátkovú
smotanu sladkú
formu zvanú srnčí chrbát ukradnutú babičke, ktorá ju vďaka pokročilej artritíde už nebude potrebovať
Hneď na začiatku urobíme špinavú robotu, nech ju máme za sebou. Kúsky lososa získame z celej ryby, z ktorej niekto narezal filety a pripravil honosný obed. Odrezky a zvyšky niekomu uchmatneme, strčíme do hrnca, zalejeme vodou a varíme 10 minút. Po vychladnutí scedíme, rybí vývar odložíme a oberáme mäso, aby v ňom neostali žiadne kosti a aby ho bolo asi za tri hrste. Pre dôkladné očistenie rúk po obratí je najvhodnejšie ručne umyť riad po honosnom obede pre 12 osôb.
Lososie mäso hodíme do misy. Prihodíme po hrsti rozdrobeného syra, nadrobno nasekanej cibule a uhorky. Menej je v tomto prípade viac, nechceme dosiahnuť chuť tresky zo staničného bufetu. Pre švédsky dojem pridáme pol hrste kôpru, dochutíme soľou, korením a citrónovou šťavou. Pridáme téglik kyslej smotany a opatrne premiešame, aby nám z rybieho mäsa ostali nejaké kúsky.
Namočíme 6 plátkov želatíny do studenej vody. Želatíny sa z neznámych dôvodov obávajú často aj skúsené gazdinky, o gazdoch ani nehovoriac. Pritom je to praktická vec, ktorá spoľahlivo drží pokope veci zväčša nezlučiteľné (čo by sa nám občas zišlo aj mimo kuchyne) a veľmi jednoducho sa s ňou narába. Len treba občas spolu so želatínou použiť rozum. Prášková želatína na obrázku je ilustračná, plátková je lepšia. 6 plátkov želatíny spevní pol litra tekutiny, ak si teda zrátame aktuálne dve deci kyslej smotany, dve deci sladkej smotany a deci rybieho vývaru, nemáme sa čoho báť.
Sladkú smotanu vyšľaháme do šľahačky. 6 plátkov želatíny zatiaľ zmäklo, vyberieme ich z vody, vytlačíme z nich vodu a hodíme ich do malého množstva rybieho vývaru. Nevaríme, len zohrievame, kým sa želatína rozpustí. Ďalej musíme pracovať rýchlo. Rozpustenú želatínu nalejeme do misy s rybacou masou a rýchlo zamiešame. Primiešame šľahačku a zhľadúvame, do čoho tú nevábne vyzerajúcu masu naliať. Vhodná je forma na srnčí chrbát alebo hocičo iné podlhovasté. Ak formu vystelieme fóliou alebo igelitom, ľahšie sa nám bude výsledok vyklápať. Masu nalejeme do formy a odložíme do chladu na 4 hodiny.
Po 4 hodinách, vyklopení a nakrájaní na plátky podávame s bielym chlebom chlapom, s knäckebrotom a niečím zeleným ženám a svokrám. Mimoriadne vhodná príloha nielen k hokeju, ale aj ku curlingu a rýchlokorčuľovaniu.
Ďalšie články z piatka 17. marca 2006
Eva Borušovičová: Zaplať a ja ti odpustím
David Reten: Banánový Joe, Brumteles, Beethoven a ostatní podozriví
Imrich Rešeta ml.: Filmárske lekcie z klaustrofóbie
Ester Ralbovská viac od autora »
Vaše reakcie [13]