Lezieš mi na nervy!

Rútili sme sa diaľnicou v zničujúcej kombinácii ja plus moja najdrahšia plus jej dve najlepšie kamarátky. Oficiálnym cieľom cesty bola svadba ich ďalšej najlepšej kamarátky, neoficiálnym bolo pripraviť ma o rozum. Začalo sa to nevinne, posádku sme tvorili len ja a tá moja. Potom sa k nám však pridali kamarátky, ktoré sa nemohli prepravovať so svojimi partnermi, pretože tým partnerom vraj práve akútne hrabe.

- Ja to volám chandra, - povedala blondína a vypustila do auta oblak acetónu v snahe nalakovať si nechty. – To je omrzenosť, podráždenosť, nuda, splín a hnus, zmiešané do totálne neznesiteľnej nálady môjho muža, keď sa s ním nedá robiť nič iné, iba ho zastreliť. Alebo odísť preč. Tak ma tu máte.

- Tvoj muž zostal doma? – spýtala sa jej bruneta.

- Ale kdeže! – povedala blondína. – Ty si si nevšimla toho forda za nami? To je on. Zúri. Muž postihnutý chandrou sa svojej partnerky drží ako kliešť, pretože potrebuje mať svoju obeť k dispozícii, aby mal koho trápiť.

- To je fakt, ani ten môj ma nechcel pustiť s vami, že vraj prečo by tam šiel sám ako taký dement. A pritom je jasné, že nikoho nezaujíma, ako tam príde a či je, alebo nie je dement.

- A všimli ste si, že ich to chytá obyčajne v sobotu, tie ich šajby? – spýtala sa konverzačne moja milovaná. – A že tu funguje ten spasiteľský paradox, že čím viac si na chandroša dobrá, tým viac sa mu to zhoršuje?

- Pamätáte na môjho bývalého? Na toho z banky? – spýtala sa bruneta. – Tak ten s tým nevedel skončiť dovtedy, kým nerozplakal svoju obeť. Teda mňa, kým som sa naňho nevykašlala.

- Čím vyššia inteligencia, tým zákernejšia chandra, - povedala tá moja.

V rámci stopäťdesiatkilometrového úseku medzi kávou v motoreste a nevyhnutnou cikpauzou na benzínke a so zachmúreným týpkom vo fordke v závese, dievčatá rozobrali princíp chandry zo všetkých strán: Vyskytuje sa to u mužov aj u žien, ale u mužov je to omnoho horšie ako tie najhoršie predmenštruačné tenzie. U žien sa pocit všeobecnej podráždenosti spúšťa zistením, že ich nikto neoceňuje, nemiluje a neobdivuje, teda, že svet na ne kašle. Muži reagujú chandricky vtedy, keď oni sami nemôžu alebo nedokážu správne kašlať na svet, teda keď musia čakať, nevedia sa rozhodnúť, sú bezmocní a pod tlakom. Najčastejšie sú víkendové chandry, pretože vtedy majú pri sebe svoju partnerku, ktorá za všetko môže a treba ju potrápiť. Chandra sa prejavuje paranojou, podráždenosťou, urážlivosťou, trucovitosťou a nekonečnými ironickými poznámkami. Vraj sa vyskytujú aj typy mužov, ktorí nič nehovoria, len mlčky fajčia na balkóne, trieskajú dverami a chandricky zazerajú, ale ani to vraj nie je žiadna výhra.

Po ďalších sto kilometroch ma rozbolela hlava a začal som pociťovať zvoľna stúpajúcu zúrivosť na celý svet a hlavne na osobu vedľa mňa, čo sa tvárila, že so mnou chodí z čistej lásky. Bola sobota, bol som bezmocný, nečinný a pod tlakom za volantom auta plného mužsko-ženskej nenávisti. V okamihu, keď som sa zamiešal do rozhovoru a súhlasil s nejakým nepodstatným názorom blondíny, mi moja frajerka objasnila ďalší z chandristických úskokov, ktorý spočíva v tom, že chandrista je odporný k svojej partnerke a zároveň prehnane milý a ústretový k cudzím ľuďom, čo je vlastne pasívne agresívne voči partnerke.

Nakoniec sa všetky tri zhodli, že problematika chandrizmu je zatiaľ vedecky nepreskúmaná, že je to pliaga, asi ako rakovina alebo herpes, že terapia je komplikovaná, a že jedna z mála možností, ako prežiť partnerovu chandru, je zotrvať v nasratej ignorácii, aspoň tak to tvrdila niekoho svokra.

Pozrel som na ne v spätnom zrkadielku. Na to, že boli všetky tri tak ťažko skúšané životom, smiali sa ako utrhnuté z reťaze.

Zašiel som na krajnicu a zastal som. Nevšímajúc si protestov a hlasného dožadovania sa vysvetlenia som vystúpil. Červená fordka zastala v bezpečnej vzdialenosti za mnou. Zamieril som k nej.

Toho muža som nikdy predtým nevidel. Ale po tých dvoch hodinách jazdy som o ňom vedel všetko. Zmietala ním ťažká chandra vykorenenosti vo vlastnom živote. Mnou tiež.

O mužoch v chandre tri kamarátky hovorili, že vzájomne nekomunikujú. Že je to stav vedúci k izolácii, a že postihnutý potrebuje obeť a nie rovnako nakazeného jedinca. Nie je to pravda. Dohodli sme sa rýchlo.

V prázdnom aute som sa cítil ľahko, ako keď po celodennom pochode zložíte z pliec ťažký batoh. S acetónom pomaly vyprchávala aj chandra. Na svadbu som dorazil už ako Robert Redford. Mal som prejav, krémeše a liter vína. Do nedele sme s frajerkou stihli aj rozhovor o ženskej lojálnosti voči svojmu partnerovi, aj dve zmierenia. Čo sa týka vzdorovaniu chandre aj dodržiavania princípov spolupatričnosti k druhému členovi svojej dvojice, máme proste všetci isté rezervy.

Ďalšie články z utorka 11. apríla 2006
Barbora Tinková: Do you speak English?
Juraj Malíček: Ukáže ju Sharon znova?
Matej Lauko: Island ušami krížom-krážom