Viac povrchnosti do života!

Keď v Jarmuschovom filme Zlomené kvety povedala Sharon Stoneová, že sa živí ako usporiadateľka skríň, diváci v hľadisku sa zasmiali. Aj ja som sa zasmiala a konečne som vedela, čo by som mohla v prípade potreby vpisovať do kolónky Vysnívaná profesia. Usporiadateľka skríň. Je to jedna z mála činností, ktoré ma bavia aj vtedy, keď ma nič iné nebaví. Keď ma tlačí akýkoľvek termín, keď musím niečo napísať alebo vymyslieť, keď ma straší biela plocha svietiaca na monitore počítača, vtedy sa utiekam k usporiadavaniu vecí v skrini. Mám v tom systém. Veci, ktoré sa nosia, ktoré sa už nenosia, ale ešte sa budú, také, čo sa už určite nebudú, také, čo nosím málo, ale niekomu by mohli urobiť radosť, veci na chatu, na charitu a na prachovky. Zimné, letné, prechodové. Bežné nosenie, voľnočasovky niekoľkých kategórií plus hogo-fogo kúsky do divadla, na plesy a na pohreby. Zoradené tematicky, materiálovo a farebne. Tie na vešiaky, aj tie na kôpky. Som v tom dobrá. Po mojom zásahu skriňa vyzerá, že je plná skvelých vecí, farebne zladené vešiakové rady a rovné štôsy lahodia oku. Tuto sa to končí, lebo ja mám talent na usporiadanie skrine, ale nie na udržiavanie usporiadanosti, takže zakrátko vyzerá každá mnou usporiadaná skriňa – ak sa nachádza v našej domácnosti – akoby v nej spával bezdomovec.

Som intelektuálka, nech to zoberiete z akéhokoľvek hľadiska. Či už fakticky, alebo pejoratívne. Mám na to vzdelanie, knižnicu, takmer aj papier od doktora. Zarábam si hlavou. Mojím vysnívaným povolaním a priľahlými činnosťami, medzi ktoré radím aj vrúcny záujem o korektory kruhov pod očami a listovanie si v hrubých a strašne drahých knihách o interiérovom dizajne, si udržujem duševnú vyrovnanosť. Vždy ma desili zjavy vzdelancov, ktorí nevedeli zapnúť automatickú práčku. Štyridsaťročné intelektuálky, ktoré vyzerali na šesťdesiat, lebo je pod ich úroveň farbiť si vlasy a používať hydratačný krém. Viem, že majú na to všetko právo, len by som sa na ne nechcela podobať. Nechcem byť uväznená v škatuli ľudí, pre ktorých sú určité veci neprijateľné, pretože sa to nezhoduje s ich profesiou, vzdelaním, okruhom ľudí, s ktorými sa stýkajú.

Keď sa pri príležitosti marca – mesiaca knihy toľko hovorí o tom, že ľudia by mali svoje materiálne a konzumne žité životy osviežiť čítaním dobrej knihy, že by mali občas zájsť do divadla, do galérie, do opery, či aspoň zapnúť toho štvrtkového Hríba Pod lampou, tak isto by podobné vyvažovanie trochou tej povrchnosti prospelo aj mnohým duševným kulturistom. K Stephenovi Hawkingovi by som pribalila deodorant. K návšteve opery rýchlokurz kompatibility nohavíc so sakom. K diskusii o feminizme spevňujúci krém s koenzýmom Q 10. Viem, vyzerá to nesmierne povrchne, ale ku kvalite života patria okrem vznešeného duševna aj veci hmatateľné ako zamatové sako, voňavé ako Trésor od Lancôme, krásne ako harmonická kombinácia dvoch odtieňov modrej na vankúšoch pohodených na gauči, povznášajúce ako chladivo čokoládová chuť After Eight, príjemné na počúvanie ako pomalé lenivé rozhovory o ničom, keď ste už v posteli a je zhasnuté.

Ak je toho na vás veľa, skúste to zajtra s tým usporiadaným vašej skrine. Ak by sa na vás niekto díval ako na blázna, zvaľte to na prvý apríl a skúšku bdelosti vášho okolia, či ste sa od ideí, veľkých myšlienok, výpočtov splátok úveru a daňových priznaní neprepadli k bohapustému užívaniu si života.

Ďalšie články z piatka 31. marca 2006
Ester Ralbovská: Schovaj lásku, pridaj kečup
David Reten: Ako sa Taxikár, Zabijak a Alžbeta naučili nerobiť si starosti a mať radi bombu
Imrich Rešeta ml.: Ideálna komédia so známymi tvárami