Bez piva ani nechoď domov

Odkedy majú ženy prístup k alkoholu, myslia si, že sa môžu starať do všetkého. Okúsili, aké to je, keď sa človek (muž) cíti ako boh, ba niekedy až Boh, a už strkajú nos aj do ostatných božských (mužských) vecí. Z neznámych dôvodov sú niektoré jedlá zahalené rúškom mužského tajomstva, akoby im suroviny nenakupovali ženy. Muži, aj to len vybraní z vyvolených, majú zaručené postupy na najlepšie poriadne chlapské jedlá. Nuž, sú ženy, ktoré vedia variť guláš, napríklad ja. Sú muži, ktorí vás pozvú na guláš a naložia riedku polievku s párkom, zemiakom a mrkvou, ako napríklad ten chlapík, u ktorého som bola raz. Prvý a posledný raz.

Celá námaha s gulášom spočíva v rozhodnutí, koľko mäsa a koľko cibule. Vždy je to jedna k jednej. Na objem alebo na hmotnosť. A tajomstvo je vonku. Druhé tajomstvo je čo najmenší počet surovín. Pri guláši sa neoplatí skúšať všakovaké exotické koreniny, má mať chuť mäsa, bohato si vystačíme s čiernym korením a paprikou.

Potrebujeme:
kus hoväda (móčing alebo zadné), rátame asi 20 dkg na osobu na jedno naloženie
veľa kusov cibule
kúsok obyčajnej údenej slaniny
soľ
mleté čierne korenie
papriku sladkú a štipľavú
vorčester

(paradajkový pretlak na obrázku je ilustračný, veľa receptov ho obsahuje, ale s ním môže byť akurát viac starostí s konečným dochucovaním, tak ho radšej odložíme do skrine, kde bude odpočívať v pokoji až do blokády)

V dostatočne veľkom kastróle necháme kocôčky slaniny vypotiť tuk. Zatiaľ krájame cibuľu, len tak hala-bala, aj tak sa rozvarí. Cibuľu osmažíme na tuku. Miešame, aby sa rovnomerne opiekla a rovnomerne sfarbovala až do svetlohneda, nechceme predsa bielu omáčku okolo guláša. Kým sa cibuľa vyfarbuje, nakrájame mäso na poriadne chlapské kusy, aspoň trikráttrikráttri centimetre, nech je do čoho zahryznúť.

Najdôležitejšia fáza, ktorú neradno odfláknuť, je zavretie mäsa. Mäso prudko (!!!) osmažíme v tukovo-cibuľovom základe, aby rýchlo zatiahlo póry a nepustilo šťavu. Ak pripravujeme viac ako dve porcie, zatvárame mäso na etapy. Dá sa zatvárať aj v inom hrnci na čistom tuku, ale v tom inom hrnci potom zostanú pripečence chrumkavé, ktoré môžu výrazne obohatiť omáčku.

Všetko prudko osmažené mäso zhromaždíme v kastróle s cibuľovým základom, zaprášime paprikou, poprevaľujeme, nech sa paprika spojí s tukom a zalejeme horúcou vodou. S vodou opatrne, radšej menej a po troškách prilievať, ako získať hneď na začiatku polievku. Osolíme, okoreníme, ovorčerstrujeme a necháme pokojne dusiť. Občas zamiešame, aby sme skontrolovali stav pripaľovania na dne kastróla a zmierujeme sa s faktom, že hrniec budeme čistiť, keď bude guláš už dávno spomienkou.

Na zmierovanie máme čas aspoň jeden a pol hodiny, kým mäso zmäkne. Jeden (!!!) kúsok môžeme ochutnať, nech vieme, či je hotovo a či netreba dosoliť, dokoreniť a bez ďalšieho vyjednávania odložíme guláš do chladu uležať do ďalšieho dňa. (Začínam mať dojem, že okrem toho mizerného bujónu neviem uvariť nič za jeden deň.)

Uležaný guláš pomaly zohrievame a podávame so zemiakovou knedľou, žemľovou knedľou, alebo hocijakou knedľou cez ulicu. Trebárs aj s trojdňovým chlebom, dôležitejšie než príloha je pivo, bez ktorého sa guláš neoplatí ani začať variť, nieto ešte podávať. Bez piva je nestráviteľný.

Tento recept môže byť publikovaný vďaka prezradenému spovednému tajomstvu niektorých krčmárov, hneď potom, ako sa priznali, že majú malé poháriky a ešte nedolievajú. Tvorí absolútny základ, ktorý pomôže začiatočníkom pochopiť súvislosti a následnosti, predtým, než sa pustia do gulášov maďarských, viedenských, pivných, vínnych, vinných, či kotlíkových. Čistá chuť = číre blaho. Odgrgnúť a sadlo viazať (miestny výraz pre nedeľný popoludňajší oddych – vysvetlenie pre nemiestnych).