Investičný poradca radí kupovať zlato. Okamžite!

Stalo sa to na trhu, kam sa obvykle vyberiem v sobotu. Je pod mostom a volá sa Granville Island. Je to naozajský ostrovček v strede mesta. Toto veľké trhovisko je pasca na turistov, ktorí sem húfne chodia obdivovať jachty, galérie umenia, údeného lososa, ostatných ľudí a predvádzať ako na korze samých seba. Kúpil som si lacné čínske jedlo a ako píšem tieto riadky, zapíjajúc ho Rulandským bielym, dosť to ľutujem. Keby som si však neprisadol s mojím papierovým tanierom k dvom cudzím pánom pri veľkom stole, tieto riadky by som ani nepísal.

Nevšímali si ma. Dokážem byť nielen hlučný a otravný, ale aj neviditeľný. Keď chcem. A tak som tam sedel neviditeľný ako mucha a počúval fascinujúci monológ muža, ktorého som identifikoval ako špecialistu na investície a toho druhého ako klienta. Prečo mu radil práve tam a vtedy, sa ma nepýtajte, neviem. Hovoril približne toto:

„Nie, žiadne tehličky! Zlato sa najlepšie oplatí kúpiť v minciach, napríklad v javorových listoch (jednouncová minca 99,9-percentného zlata s vyobrazením javorového listu na jednej strane a portrétom kráľovnej na druhej). Jej nominálna hodnota je 50 dolárov, ale momentálne sa predáva za 670 kanadských dolárov. Tehlička sa dá ľahko sfalšovať, ale s mincou je to komplikovanejšie. Na druhej strane, minca sa dá ľahko predať, prenášať aj ukryť. Musíte si ich kúpiť hneď, pretože podľa niektorých správ sa na Irán zaútočí koncom marca, asi dvadsiateho ôsmeho.

A teraz dávajte pozor. Už pekných pár rokov sa vyprodukuje menej zlata, než sa predá, tak mi povedzte, odkiaľ sa to ďalšie zlato berie? Poviem vám odkiaľ: zo zlatých zásob jednotlivých štátov. Portugalsko predalo skoro všetko, Kanada má menej zlata, než by sa odviezlo na malom nákladiaku a naši južní susedia nemajú takmer nič. Pritom ekonomiky Indie a Číny napredujú explozívnou rýchlosťou. Za dva týždne máme vojnu a cena zlata pôjde hore najmenej tak ako cena ropy. Určite troj- či štvornásobne behom týždňa. Irán ohlásil, že v prípade útoku zablokuje Perzský prieplav, a tak nielen iránska, ale aj saudská a vôbec arabská ropa bude blokovaná. Viete si predstaviť, čo sa stane s cenou ropy? A plynu? Myslíte si, že chudobná Čína a India zlato nekupujú? Aj najchudobnejšia Indka má veno vo forme zlatých náramkov na ľavom zápästí a dnes pribúda v Indii do strednej triedy ročne niekoľko miliónov žien. Každá potrebuje svoje zlaté náramky! Im je jedno, čo sa robí s cenou, tu ide o tradičné veno a ony ho musia mať a hotovo. O Číne sa hádam ani nemusím zmieňovať. Pravda, aj Čína ma záujem ochraňovať ekonomiku USA, lebo ináč nie je ich tisíc miliárd dolárov, ktoré držia v rezerve, nič iné než papier, a tak aj oni predávajú zlato. Len dokedy to všetci spoločne udržia pod určitou hladinou? Bez vojny aj dlhšie, to uznávam, ale ide vojna a je to o dva týždne.“

Tu jeho spoločník začal namietať, že Iránci a Američania budú vyjednávať a že nik nevie presne, kedy bude vojna a že on nebude riskovať svoje akcie a že likvidovať vo veľkom je aj tak riskantné a tiež to aj niečo stojí a podobne.

Bol som stále len taká malá muška, sklonil som hlavu k papierovému tanieru a prestal som existovať. Len moje paličky nehlučne kmitali a rezance lietali z taniera do úst. Teraz, ako to píšem, už zaručene viem, že kuracina už bola trochu chytená a je mi z toho nanič. Investičný maklér však pokračoval:

„Určite ste čítali o euroburze ropy, ktorú má Irán otvoriť koncom marca, že? Podľa mnohých je to vlastne hlavným dôvodom vojny. Na burze sa bude dať kúpiť ropa za euro, opakujú teda Saddámovu chybu, aj on začal predávať ropu len za euro. Všimli ste si, ako vtedy išlo euro hore oproti doláru? Saddáma varovali, ale neposlúchal. Keď sa začne predávať ropa v Iráne za euro, pridajú sa ďalšie krajiny Zálivu, lebo ani tie nie sú nadšené, že im platia v dolároch, ktoré stále klesajú na hodnote.
Tu to začína byť zaujímavé. Rusi majú vyše dvesto miliárd dolárov v rezerve, a čo s nimi, ak dolár padne? O Číňanoch som hovoril. Lenže Rusi majú v Iráne veľký kšeft s nukleárnymi reaktormi a v prípade vojny im tam zahynú stovky ľudí, veľkých špecialistov, lebo tam sa bude bombardovať podľa všetkého nukleárnymi zbraňami. Číňania majú dlhodobé zmluvy na dodávku plynu a ropy, tak ako aj India, a nechcú vojnu. Keby sa nič ani nespustilo, musíte chápať, že taká neistota v obchodnom svete znamená ďalší nápor na zlato a toho práve, ako som vám vysvetlil, je veľmi málo na celom svete.“
„Ale čo ak práve pôjde v tom zmätku dole?“
„No áno, správne, zo začiatku možno pôjde aj dolu, ale po pár dňoch či týždňoch po vojne vyletí hore!“
„A keď sa Iránci naľakajú, stratia nervy, dohodnú sa s Amíkmi, potom čo?“
„Všetci si oddýchneme, lebo nebude jadrová vojna, respektíve tretia svetová vojna. A zlato? Nič sa nezmení. Nie je dosť zlata ani pre tie Indky, ktoré potrebujú veno vo forme náramkov. Indky tu zostávajú, či bude vojna, či nie!“
„No dobre, také niečo som čítal, euroburza v Iráne, útok na Irán, o tom sa diskutuje v tlači už dva roky, ale prečo hneď teraz?“
„Zlá otázka. Nakoniec vždy, pred každou udalosťou sa minie čas, či nie?“

Nechcel som ich ďalej počúvať, tanier som mal prázdny, a tak som vstal a odišiel. Ani som sa na nich dobre nepozrel. Biznismeni! Vojna ich zaujíma akurát len ako možnosť napchať si vrecká. A čo ľudské bytosti? Ako by sa na to dívali, keby museli narukovať aj ich deti? Začali by sa na to pozerať aj z inej strany? Nuž tu bol dôkaz, že aj zlato niečo zatemňuje.
Zrazu som bol úprimne rád, že nemám talent ani na obchod, ani na peniaze, ani na zlato. Určite by som sa musel niekam rozbehnúť a začať niečo vybavovať, kupovať a tak. Lenže ja sa na to pozerám veľmi skepticky. Neverím na predavačov investícií, lebo nik nemá patent na budúcnosť. Bude čo bude.

Ale tá kuracina mi natoľko podkúrila, že musím siahnuť k tomu najdrastickejšiemu prípravku. Bez neho sa ani do Prešporku nikdy nevydám. Habanero sauce, omáčka z čili typu habanero. Malá lyžička a už mi nehovorte o zlate! Aj keď je na 99,9% čisté a je na ňom javorový list. Áno, hovorím vám úprimne, tá omáčka z čili habanero je moje zlato.

Ďalšie články zo štvrtka 23. marca 2006
Rado Ondřejíček: Bohovia mojich rodičov
Michaela Malíčková: Feministická pitva antického mýtu o chudere Penelope a klamárovi Odyseovi
František Gyárfáš: Komédia, čo nevyvoláva smiech