Bohovia mojich rodičov

Sobota večer. Stojím pred chladničkou a pozerám, či si nalejem vodku s džúsom alebo gintonic. Do toho zvoní telefón, zdvíham v dobrom rozmare a na druhom konci je mama. Nie len tak hocikoho mama, ale moja mama.

„Kedy ti mala prísť výplata na účet?“ pýta sa a znie podráždene. Čudná otázka na túto dobu, ale spomeniem si, ako som jej minulý mesiac vravel, že čakám na výplatu, lebo sa konečne vyhrabem z dlhov.

„Čo ja viem, niekedy okolo desiateho. Prečo sa pýtaš?“

Mame takáto odpoveď nestačí, pretože nevolá len preto, aby zistila, či náhodou nie som na mizine a neopíjam sa po večeroch osamote od žiaľu.

„Prišlo ti z banky, že ti zablokujú všetky účty aj karty,“ mama prechádza do výhražného tónu, „pretože si prekročil prečerpanie a doteraz si to nesplatil!“ Chcem na to niečo povedať, niečo ako že mám dva účty, jeden normálny a druhý živnostnícky, ktorý už rok nepoužívam, ale banka si účtuje za jeho vedenie a že je reč asi o tomto druhom, pretože na tom prvom isto v mínuse nie som. Ale mama dáva ďalej. A keď mama dáva, nedá sa inak, len počúvať.

Rozbalila predmetný list a začala z neho citovať, až kým nedošla k slovu „úroky“. Magické slovo, zdá sa.

„Už ti tam rátajú úroky!“ povedala tónom, akoby mi domov prišiel rozsudok smrti.

„Mami, na tom účte je dlh presne 321 Sk a 17 halierov.“ Podarilo sa mi totiž medzičasom nazrieť do internetbankingu. „A úrok tam je 15 percent ročne.“ Naozaj sa snažím rozprávať veľmi rozvážne.

„Veď to, 15 percent,“ zabedákala. „Necháš to tak ešte pár týždňov a budú z toho tisíce.“

„Mami, 15-percentný ročný úrok znamená, že ak to tak nechám trebárs ešte aj rok, pribudne asi tak 45 korún,“ snažím sa argumentovať síce racionálne, ale aj celkom zbytočne. Moja mama, i keď veľmi praktická žena, vo finančnej matematike veľmi zbehlá nie je. Zato však vie, ako sa končia podobné prípady.

„Chceš, aby za tebou poslali exekútora?“ začína pôsobiť veľmi znepokojene. Už ma vidí ako bezdomovca, ktorý príde s prosíkom do rodného mesta, pešo, hladný, zablatený a dehydrovaný. Ja si predstavujem exekútora s príkazom na exekúciu v hodnote 400 Sk. Snažím sa vnútiť mu nejaké cédečko, to by mohlo celý incident vyriešiť.

Nasleduje prednáška. Dominantná charakterová črta zvaná „lafáctvo“ a jej neodvratný dopad na môj budúci život. Dávam telefón ďalej od ucha, počuť je aj tak veľmi dobre. Toto isté sa odohralo, keď prišiel list z leasingovky, že som sa omeškal so splátkou za auto, v tom čase už uhradenou. „Chceš, aby ti zajtra prišli vziať auto?“ No nielen to, toto déj? vu je viacnásobné.

Vyvrheľom s neodvratne ťažkým osudom sa stávam vždy, keď domov príde úradný, alebo aspoň úradne vyzerajúci list. Už asi aj tuším, prečo je to tak.

Moji rodičia sú poctiví ateisti, takí praví dobrí ľudia, žiaľ – vychovaní v reálnom socializme. Namiesto Boha kdesi mimo si našli Boha stelesneného v zriadení, v ktorom žili. Ich Bohom sa stali úrady, a úradníci ich požehnanými poslami. Nanešťastie, zabudli im vysvetliť, že dnes to už je troška iné.

A tak sa mama s otcom, a snáď aj celá jedna generácia spolu s nimi, trasú od strachu. Pred tetami z katastra, zo sociálnej poisťovne, z vojenského alebo daňového úradu. Boja sa aj poisťovní, bánk a všetkých ďalších inštitúcií, ktoré boli kedysi štátne, a v ktorých všemocnosť verili. Nepostrehli nenápadný obrat, že banky sa bijú o klientov a urobia všetko preto, aby ich nestratili. Vidia všemocné pečiatky a slová ako „úrok“, „predložte“, „dostavte sa“ – tresty božie za smrteľné hriechy prečerpaných účtov, omeškaných splátok, neskoro poslaných daňových tlačív a ďalších drobných občianskych nepozorností.

Vo svojich deťoch vidia zblúdené indivíduá, hazardujúce so svojou budúcnosťou zakaždým, keď nepadnú na kolená pred inštitučným záchvevom. V tomto mi je rodičov troška ľúto. Namiesto toho, aby sa vyhli nástrahám typickým pre raný kapitalizmus, dávajú si pozor na dávno neaktuálne nástrahy neskorého socializmu. Majú panický strach pred úrokmi z prečerpania a zároveň sa neboja objednať si Cosmodisk z Teleshoppingu.

Ďalšie články zo štvrtka 23. marca 2006
Peter Petro: Investičný poradca radí kupovať zlato. Okamžite!
Michaela Malíčková: Feministická pitva antického mýtu o chudere Penelope a klamárovi Odyseovi
František Gyárfáš: Komédia, čo nevyvoláva smiech