Najprv konzum, potom sex, teraz dobročinnosť

Moji známi majú farmu orientovanú na agroturistiku. Nie sú to žiadni boháči ani rentieri, majú len malú rodinnú firmu bez zamestnancov. Na farme drú len oni sami od rána do večera sedem dní v týždni, nepretržite po celý rok. Dovolenky odložili na neurčito, teraz si ich nemôžu dovoliť. Všetko, čo zarobia, investujú späť do farmy. Svojich zákazníkov získavajú len šírením dobrého mena medzi známymi, neinzerujú, nemedializujú sa.

Cez leto som ich navštívila práve v čase, keď u nich trávila dovolenku blízka príbuzná. Úprimná a pracovitá žena, ktorá si tu s manželom a deťmi vychutnávala zaslúžený oddych. Sedeli sme na terase, kochali sa prekrásnym výhľadom na okolitú prírodu a popíjali drinky, ktoré nám tá dobrá žena vlastnoručne namiešala a vyzdobila presne podľa návodu v lajfstajlovom magazíne. Už len more chýbalo, aby sme sa cítili ako celebrity na Malibu.

Príbuzná bola aj veľmi súcitná žena. Stačilo, aby chvíľku rozprávala o detskom domove, v ktorom pracuje jej kamarátka, a už mala slzy na krajíčku. Vzápätí predložila majiteľke farmy svoj geniálny plán, ako pomôcť domovu i farme v jednom. Rozhodla sa zorganizovať pre deti z domova výlet. Majitelia farmy by poskytli ubytovanie a program, domov by tiež určite nejakou čiastkou na pobyt prispel a ona by zorganizovala neter, ktorá by o tom napísala do novín. Multilaterárne výhodný obchod! Neter z toho bude mať chytľavú a fotogenickú tému na článok, farma lacnú reklamu, deti krásne zážitky a súcitná žena skvelý pocit z dobrého skutku, prípadne skromnú zmienku v novinách, že to celé zorganizovala.

Neviem, ako sa nakoniec rozhodli majitelia, ale dúfam, že ten obchod so súcitom rázne odmietli, i keď je ťažké povedať nie smutným očkám malých opustených detí. Nehľadiac na to, že by to vôbec nebol lacný špás a oni si podobné akcie nemôžu dovoliť ani z kapacitných dôvodov, celý nápad bol úplne pomýlený, i keď tá dobrá žena to nepochybne myslela úprimne a vkladala sa do toho celým srdcom.

Čo sa to stalo s našou obyčajnou súdnosťou a jednoduchým sedliackym rozumom, že slušnej súcitnej žene napadajú takéto scestné myšlienky? Prečo potrebujeme na konanie dobra prítomnosť médií, prečo stále rozmýšľame, ako zapojiť do vlastnej potreby konať dobro niekoho ďalšieho a nerobíme len to, na čo stačíme my sami?

Žijeme, žiaľ, v mediálnej dobe. Médiá nám diktujú, čo je morálne a čo správne. Presviedčajú nás, že kto nie je v médiách, neexistuje, čo nebolo v médiách, to sa ani nestalo. Diktujú nám, čo si máme myslieť, čo máme cítiť a určujú nám aj to, ako máme konať dobro.

Deti v domovoch sa stali obeťami tejto mediálnej dobročinnosti. Po celý rok ich nemá kto pohladkať, ale cez Vianoce, keď obchod so sentimentom vrcholí, sú zasypané hračkami a sponzorskými darmi, robia štafáž na rôznych firemných večierkoch a za prítomnosti kamier preberajú šeky, ktorých hodnota je často menšia ako hodnota vysielacieho času toho párminútového reportážneho spotu. Zopár šťastných detí sa občas dostane na exkluzívnu dovolenku či na exotické miesta, ktoré treba inzerovať, potrasie si ruky s politikmi a celebritami, ktoré potrebujú prikrášliť svoj obraz v očiach verejnosti. Ale tento účelový mediálny humbug narobí v ich životoch viac škody ako osohu. Vnáša do ich zmäteného života ešte väčší chaos. A ony pritom najviac zo všetkého potrebujú presný opak - poriadok. Keď už nemôžu mať skutočný domov a rodičov, od ktorých by sa naučili praktické veci do života, potrebujú mať okolo seba dobrých a milujúcich ľudí, ktorí im toho ukážu čo najviac z každodennej reality. Napríklad ich naučia, že peniaze sa zarábajú a nie dostávajú ako príspevky od štátu a milodary od sponzorov, že svetlo a teplo sa platí na pošte zloženkami, že chlieb sa kupuje v pecňoch v obchode a zemiaky rastú v šupke a pred varením ich treba oškrabať.

Asi s týmto mediálnym svetom veľa nenarobíme. Nepodarí sa nám zmeniť mediálny spôsob konania dobra firiem a celebrít. Mimochodom, firma, ktorá sponzoruje bohumilé aktivity alebo koná charitu z reklamných dôvodov, musí investovať do propagácie tohto počinu minimálne takú veľkú čiastku ako do samotného daru. Ak teda dá detskému domovu stotisíc korún, minimálne stotisíc musí investovať do toho, aby o tom dala svetu vedieť. Ale nemôžeme firmám zazlievať, že sa snažia udržať na trhu aj tým, že si robia podobnými aktivitami dobré meno. Napokon, mohli dať celých dvestotisíc do nadlinkovej reklamy a detský domov nemusel dostať vôbec nič. Nemá zmysel proti tomu bojovať a pokúšať sa to zmeniť. Ono sa to zmení časom aj samo. Každá mediálna charita je totiž pre ľudí zaujímavá len dovtedy, pokiaľ je istým spôsobom výnimočná. Ak je jej veľa, potom sa divákom preje a prestáva mať želaný účinok.

Dôležitejšie, ako bojovať za zmenu sveta, je bojovať za udržanie vlastnej integrity. Nedať sa do manipulácií vtiahnuť, nedať si ovplyvňovať vlastné myslenie a správanie, nenapodobňovať svet mediálnych hviezd, ale spoľahnúť sa na svoj vlastný rozum. Je to predsa také jednoduché. Každý niečo máme a niečo vieme, čím môžeme pomôcť niekomu vo svojom okolí. Napríklad tá súcitná žena namiesto nešťastného organizovania reklamnej akcie urobí pre deti v detskom domove viac dobra, ak zorganizuje pravidelné kurzy varenia a pečenia, teda toho, čo vie robiť fantasticky.

Skutky, ktoré robíme bez prítomnosti médií, sú predsa len o niečo skutočnejšie a tie najhlbšie zážitky zažívame tam, s tými a tak, ako by sa to kamerami a mikrofónmi nikdy zažiť a sprostredkovať nepodarilo.

Písané pre Nota Bene.

---

Ďalšie články z pondelka 6. marca 2006
Barbora Tinková: Jarné cvičenie s ručičkami
Ľuboš Vodička: O najstaršom verejnom parku, teraz v ohrození
Peter Pišťanek: Koncentrák zo stavebnice Lego

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [12]