Sériový vrah v TESCO

Niekto nám začal fušovať do remesla. Konkrétne kolegom píšucim tipy, čo z televíznych programov stojí za pozornosť. Inak si totiž neviem vysvetliť, čo som videla v televíznom týždenníku, ktorý som našla u kamaráta. Boli v ňom poctivo krížom cez každý jeden stĺpec vyškrtané všetky programy. Pomyslela som si, že kamarát to už trochu preháňa s pozeraním telky aj so svojím puntičkárstvom a nebyť toho, že oveľa neskôr vytiahol program na ďalší týždeň, bola by som s tým divným pocitom aj odišla.

S novým nepoškvrneným programom v ruke mi kamarátova manželka vysvetlila, že ten predošlý už taký dočmáraný kúpili v petržalskom TESCO. Mysleli si, že sa do distribúcie dostal asi nejaký kontrolný výtlačok z tlačiarne, ale tento spôsob ručnej kontroly sa mi zdá v dnešnom štádiu digitalizácie výroby trošku zastaraný. Listovala som prečiarkaným časopisom a zrazu som narazila na stĺpec, ktorý prečiarknutý nebol. Jediný v celom magazíne. Bol to štvrtkový program televízie JOJ. A nielen to, že stĺpec nebol prečiarnutý. Bol v ňom výrazne zakrúžkovaný jediný film: Smrtiaca zóna, triler, USA, 1998, h. R. Forster, K. Pollak. A k tomu anotácia: Sériový vrah! Zamrazilo ma a fantázia mi začala pracovať naplno.

Čo viedlo neznámeho páchateľa dať si tú námahu a takto prácne upozorniť na jeden jediný film? Filmového fajnšmekra snažiaceho sa týmto spôsobom vychovávať náhodného nakupujúceho v hypermarkete môžeme s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť. Toto nie je film pre náročného diváka, stačí mrknúť jedným očkom na podrobnejší opis či na hodnotenie  hnilých paradajok. Ten podrobnejší opis filmu by hádam mohol byť kľúčom k riešeniu, ale dej je spletitý, postáv veľa a z krátkej anotácie sa zdá, že aj vrážd bude dosť. Indície sa mi rozutekali na všetky strany a na tú najhlavnejšiu, že ide o film so sériovým vrahom, som radšej ani nechcela myslieť.

Z podrobnejšieho opisu filmu sa mi črtá už len jedno vysvetlenie, že tajomný páchateľ bol tak trochu zvláštny, ale nadšený jazzový fanúšik, pretože vo filme údajne všetci počúvajú rádio, ktoré je špecializované na americkú country, ale diskdžokej, ktorý sa dostal do sporu so šéfom, tam na znak protestu púšťa historické jazzové a bluesové nahrávky. Tento druh svojráznosti vo filme by mohol byť kľúčom k svojráznosti nášho človeka, akurát mi nie je jasné, proti čomu protestuje. Možno chcel bežného sídliskového nakupovača vytrhnúť z nákupného tranzu a týmto trochu nepríjemným spôsobom ozvláštniť jeho život. Pokiaľ ide o mňa a mojich priateľov, tak sa mu to fakt podarilo.

A čo vy, nepozerali ste náhodou minulý štvrtok ten film? Neprišli ste na nejaké lepšie rozuzlenie?