Pravidlá prezentácie na pomaturitnom stretnutí

Organizujem pomaturitné stretnutie. Nepýtajte sa radšej, po koľkých rokoch! Pred rokmi som ľudí niekoľko týždňov prácne obtelefonovávala a obosielala poštou, teraz som ich dala dokopy cez internet za pár dní. Spočiatku to bolo rozpačité. Niektorí spolužiaci sa s internetom ešte len zoznamujú a nevedia cez mail dobre komunikovať. Napriek tomu, že všetci videli adresy všetkých, odpisovali len mne a aj otázky na iných spolužiakov kládli cezo mňa. Nepomohla ani moja náučná inštruktáž, že každý mailovací program obsahuje tlačidlo, ktorým sa dá odoslať odpoveď všetkým prijímateľom pôvodnej správy.

Ostýchavosť prelomila až odpoveď internetovo zbehlého spolužiaka Petra, ktorý vie, ako odpovedať naraz všetkým, na výzvu spolužiaka Jana, tlmočenú cez spolužiačku Danu, aby sme mu zasielali svoje archívne aj súčasné fotky, že ich budeme môcť spoločne prezentovať cez jeho notebook a projektor. Spolužiak Peter sa opýtal, či má poslať aj pamätné video, na ktorom spolužiak Paľo rozpráva, ako doniesli domov nemenovanú opitú spolužiačku a čo sa dialo potom. Nemenovaná spolužiačka okamžite objavila tlačidlo replay to all a veľkými tlačenými písmenami na nás zakričala: PREBOHA, LEN TO NIE! A už sa to hrnulo, zrazu boli všetci zvedaví a zainteresovaní, zrazu všetci vedeli, ako odpovedať všetkým.

Pre mňa to je len ďalším malým potvrdením môjho presvedčenia, že kampane snažiace sa ľuďom približovať krásy a výhody internetu a školenia na jeho používanie sú celkom zbytočné. Ak ho človek bude potrebovať, tak sa ho veľmi rýchlo naučí používať a ovládať, a to aj bez osvety.

Tu by sa dalo vlastne aj skončiť, pointa je napísaná. Ale naša spolužiacka mailiáda pokračovala. Hrnuli sa otázky, čo vlastne majú spolužiaci prezentátorovi Janovi posielať. Či len súkromné fotky, alebo aj pracovné, či len za posledných päť rokov, alebo odmalička. A tak sa slova ujal spolužiak Igor a poslal podrobné inštrukcie. Možno sa budú hodiť na nejakej blížiacej sa stretávke aj vám, tak ich prikladám ako bonus.

Pravidlá prezentácie na pomaturitnom stretnutí
Pretože vidím, že sú ešte stále pochybnosti, ako by mala osobná prezentácia vyzerať, vypracoval som osnovu, podľa ktorej odporúčam pri vypracovávaní postupovať:

1. Miesto a dátum narodenia.
2. Rodičia, mená, triedny pôvod, členstvo v KSČ (do 1948, do 1968, do 1989 a po 1989), členstvo v ďalších politických a spoločenských organizáciách.
3. Aktivita rodičov pri budovaní socializmu. Vyzdvihnúť významné pracovné úspechy, najmä v zlepšovateľskom hnutí, brigádach socialistickej práce, v hnutí Ani zrno nazmar. Doložiť dobovými fotografiami.
4. Politické postoje rodičov v r.1948, 1968, 1989.
5. Detstvo: či bola rodina usporiadaná, či bola výchova na marxisticko-leninských základoch, či neboli rušivé vplyvy na výchovu zo strany rodičov alebo iných rod. príslušníkov (vyzdvihovanie a nekritický obdiv kapitalizmu, Boha, Slovenského štátu a pod.). Niekoľko fotografií nebude na škodu.
6. Základná škola: adresa školy, prospech, členstvo v PO SZM (iskrička aj pionier), aktivita v PO, účasť v prvomájových a lampiónových sprievodoch. Vítané sú zoskenované diplomy dokladujúce umiestnenie sa v súťaži zbere papiera, v Puškinovom pamätníku, Čo vieš o ZSSR, VOSR, atď.
7. Stredná škola: hoci toto by sme mali o sebe vedieť, nezaškodí spomenúť prospech, aktivitu v mimoškolskej činnosti, účasť na letnej aktivite a iných brigádach, členstvo, aktivita a funkcie v SZM. Spomenúť aj negatívne vlastnosti ako začínajúci sklon k alkoholizmu, fajčenie, našepkávanie a opisovanie počas vyučovacej hodiny, pochybovanie o správnosti línie vytýčenej XIV. a XV. zjazdom KSČ, obľuba štvavých Krylových pesničiek.
8. Vysoká škola: názov školy, špecializácia, priebeh štúdia, prospech (hlavne v predmetoch Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia a KSČ, Politická ekonómia socializmu, Vedecký komunizmus). Angažovanosť počas štúdia. Téma diplomovej práce, priebeh a výsledky štátnej skúšky, zvlášť spomenúť skúšku z marxizmu-leninizmu.
9. Prvé zamestnanie. Sústrediť sa na to, ako úspešne sa podarilo zapojiť do budovania našej socialistickej vlasti. Aktivita v SZM, členstvo v KSČ. Zlepšovateľské hnutie. Aktivita na verejných straníckych schôdzach, v BSP, členstvo v ZČSSP, ROH. VUML.
10. Len pre nás, mladých mužov: Základná vojenská služba, úspechy, vyznamenania, zranenia (predložiť prípadné „Oznámenie o vzornom plnení vojenských povinností"), najvyššia dosiahnutá hodnosť.
11. Vycestovanie do kapitalistických štátov a Juhoslávie, pojednať o prípadnom kontakte s emigrantmi.
12. Postoje v r. 1989. Fotografiami doložiť účasť na mítingoch na námestí SNP po 17.11. 1989. Členstvo vo VPN, prípadná činnosť v SNR.
13. Vlastná rodina, triedny pôvod manželky, deti, spôsob výchovy.
14. Úspechy za posledných 16 rokov: reštitúcie, privatizácia, exkluzívne dovolenky, vlastný dom, počet áut, politická aktivita. Doložiť napríklad fotografiami z Čínskeho múru, z Antarktídy, Machu Picchu, Seychelských ostrovov, safari v Keni, fotografiou vlastnej továrne, vily, BMW, fotografia s Mečiarom, Putinom či Bushom.

PS: Ak nerozumiete, o čom bola v texte reč, buďte radi. Tí, čo rozumejú, hádam sa nad textom pousmejú, i keď dobre vedia, že to po bod jedenásť nebola žiadna sranda. V podstate to nie je sranda ani odvtedy.

Ďalšie články z pondelka 20. marca 2006
Michaela Malíčková: Seriály pomáhajú háklivým témam zdomácnieť
Peter Pišťanek: Výroky sváka Reagana
Juraj Malíček: Čerstvá várka v mlynčeku