Tak predsa ste klikli? Stali ste sa účastníkom nášho malého redakčného experimentu. Podľa našich záznamov sú najčítanejšie články tie, ktoré majú v názve sex a tie, ktorých nadpis obsahuje slovo SuperStar. S tým sexom nás to neprekvapuje. Nech sa tvárime akokoľvek intelektuálne, záujem o sex nás všetkých spája. Je príjemný a užitočný a hovoriť a čítať o ňom je tabu, ktoré zároveň každý z nás rád porušuje. Alebo by aspoň porušovať chcel.
Ale čo s tou SuperStar? Z ankiet vyplýva, že Slováci sú z reality show unavení. Klesá sledovanosť, klesá počet esemesiek, ktoré sú ľudia ochotní obetovať v prospech nejakej životne dôležitej súťaže, na ktorej vlastne nezáleží. STV oficiálne priznáva, že SuperStar 2 je pre ňu stratovým podnikom. Tak kto sú tí ľudia, čo kliknú na článok s nadpisom Sexuálny škandál v zákulisí SuperStar? A prečo to urobia? Ja sa nad vami nepohoršujem, aj ja by som asi klikla, kebyže tento článok sama nepíšem. Ale prečo by som to urobila?
Možno preto, že tak ako milujeme, keď sa z nikoho stane niekto, tak isto milujeme urobiť z niekoho nikoho. Keď sme toho procesu účastní. Keď sa pričiníme o to, že niekoho vyložíme na podstavec, tak isto chceme byť pri tom, keď z toho podstavca s hukotom zletí. Preto ľudia kupujú bulvár. Chcú čítať o ľuďoch, ktorí sa stávajú hviezdami a potom o tých istých hviezdach, ktorí nás svojimi prešľapmi, pokleskami a opileckými úškľabkami zachytenými fotografickým objektívom presviedčajú, že nie sú nedotknuteľní, že nie sú o nič lepší než my.
A potom sú tu ľudia, ktorí sa tými objektmi vykladanými na podstavce a znovu z nich zvrhávanými dobrovoľne stali. Niektorí preto, že sa narodili s pocitom, že to je to najlepšie, čo by ich v živote mohlo stretnúť. Iní preto, že sa to jednoducho tak zomelie. A niektorí z čistej nevedomosti. S pocitom, že to k tomu patrí. Že to je ten skutočný svet.
A pritom svet na stránkach bulváru tvorí vlastnú realitu, obyčajne celkom nepodobnú tej ozajstnej. Všetky tie podstavcové hviezdy totiž ďalej kupujú toaletný papier, náplasti na kurie oká, mejkap, ktorý nerozmažú slzy a dúfajú, že keď im bude v noci nanič, budú mať komu zavolať.
Keď sme už začali s tými SuperStar, aby ste sa necítili oklamaní, tak tu predsa len mám historku, ktorá sa skutočne stala niekomu, koho poznám, je overená a pravá.
Nedávno, keď tak strašne mrzlo, išiel môj kamarát autom domov preč z Bratislavy. Pri ceste minul omrznutého stopára. Kamarát sa po pár kilometroch zamyslel nad tým, aké to bolo otravné stáť v takomto počasí pri ceste v časoch, keď ešte nebol majiteľom auta a stopoval. Vstúpil si do svedomia a otočil to. Počítal s tým, že tamten chlapík tam už asi nebude, ale že vezme do auta niekoho iného, ako dobrý skutok blížnemu svojmu, keď je vonku mínus 15.
Chlapík tam však ešte stále bol. Kamarát ho naložil do vyhriateho auta.
- Koľko tu stojíte? – spýtal sa ho kamarát súcitne.
- Dlho. A to som si myslel, že mi hneď niekto zastaví, keď som bol toľkokrát v telke.
- Vy ste niekto známy? – spýtal sa kamarát a lepšie sa mu prizrel.
Bol to Ivan Štroffek premrznutý na kosť.
Tak a teraz už aj vy viete, že nie všade stoja davy, že sláva človeka nezohreje a tiež aj to, prečo má ten sympatický chlapec taký zachrípnutý hlas.
Ďalšie dnešné články:
Lukáš Krivošík: Antiglobalisti ešte budú na Busha nostalgicky spomínať
Peter Petro: O hrôzostrašnej alergii
Miroslav Ulman: Marcové novinky: panter, rafťáci a krokodíly
Eva Borušovičová viac od autora »
Vaše reakcie [68]
Príbeh citrónovej omáčky
Štvornožky vzad!
Dobré správy
Zaplať a ja ti odpustím
Zmena svedomia vyhradená