Prvá súkromná väznica v Nemecku - Magazín.T-Station.sk

Keď som na stránkach časopisu .týždeň v recenzii knihy Josefa Šímu Ekonomie a právo nedávno písal o väzniciach, ktoré budú prevádzkované nie štátom, ale na komerčnej báze, veľa čitateľov ma vysmialo alebo len neveriacky krútilo hlavou.

Čo sa však našincovi môže zdať neuveriteľné, je v USA realitou už dvadsať rokov. Vo Veľkej Británii zase sprivatizovala konzervatívna vláda prvú väznicu pred pätnástimi rokmi. A dnes prichádza biznis s väzňami aj do Nemecka. Pred niekoľkými dňami otvoril krajinský predseda vlády spolkovej krajiny Hesensko, Roland Koch, prvé, čiastočne privátne väzenie v Spolkovej republike. „Zariadenie pre výkon trestu“ vo východohesenskom Hünfelde bude prevádzkovať britská firma Serco, ktorej v Spojenom kráľovstve patrí už päť takýchto zariadení.

Kochova iniciatíva
Ako prišli v krajine, ktorej obyvateľstvo je infikované socialistickými myšlienkami ako žiadne iné v Európe, na nápad s privátnymi väznicami? Pôvodne išlo o iniciatívu krajinských politikov CDU (Kresťansko-demokratickej únie) v Hesensku, ktorou sa mal riešiť problém beznádejne preplnených nemeckých väzníc. Hovorilo sa, že nemecké väznice slúžia skôr ako úschovne či nocľahárne pre väzňov a nie ako skutočné ústavy na výkon trestu. Príliš nízka kapacita a nedostatočná obsadenosť personálom viedla k zvýšenej agresivite a násiliu medzi väzňami. Podľa predpisov mal byť v každom väzení jeden strážnik na 82 trestancov. Toto sa však nedodržiavalo a predpisy sa často porušovali aj tým, že v celách pre jednu osobu boli dve.

Nemecko súrne potrebuje nové väznice, no spolková i krajinské kasy sú prázdne. A ako to tak už býva, keď sú politici okolnosťami zatlačení do kúta, dajú priechod aj trhovému riešeniu. „Najmä pre daňového poplatníka je to veľmi výhodný projekt,“ hovorí krajinský predseda vlády Koch, ktorý to celé inicioval po návšteve najmodernejšieho súkromného väzenia Anglicka, v Doncasteri. Už pri stavbe sa podarilo ušetriť päť miliónov eur, pri ročných nákladoch na prevádzku sa očakáva každoročná úspora 660 tisíc eur. V stredu 16. novembra bol ústav otvorený po skoro štyroch rokoch stavebných prác. Kapacita väzenia je päťsto miest a z dvesto zamestnancov je polovica zamestnaná na súkromnej báze. Zvyšok tvoria členovia justičnej stráže.

Aby bol projekt pre verejnosť priechodný, bude ho napokon silne regulovať štát. Hoci v Británii a v USA smú aj dozorcovia byť súkromnými zamestnancami, v Hünefelde musí podľa nemeckých zákonov ísť o štátnych zamestnancov. Avšak aj v tomto smere sa už v Nemecku urobili isté zmeny. Vo väzení v Bürene (Severné Porýnie - Vestfálsko), ktoré bolo postavené pre ľudí, určených na odsun, bolo pripustených prvých 55 zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby Kötter. Zatiaľ majú na starosti len rutinné úkony (stráženie múrov, roznášanie potravy, sprievod návštev, atď.), pri ktorých sa minimalizuje ich kontakt s väzňami. Súkromné bezpečnostné firmy ponúkajú nižšie mzdové náklady pri dlhšom pracovnom čase. Spolková krajina Severné Porýnie – Vestfálsko ušetrí vďaka nasadeniu súkromných bezpečnostných služieb 13 miliónov eur ročne.

Silná štátna regulácia experimentu
Väznica v Hünfelde má najskôr slúžiť pre ľahkých delikventov. Koch ju považuje za modelové väzenie, ktorého úspech alebo neúspech rozhodne v priebehu budúcich piatich rokov o stavbe ďalších súkromných väzníc, prípadne o privatizácii existujúcich.

A aké sú výsledky súkromných väzníc? Všade, kde istú službu dlho poskytoval štát, sú ľudia nedôverčiví voči trhovým riešeniam. Skeptickej mysli zíde na um niekoľko háčikov, ktoré by privátne väznice mohli so sebou niesť. Navyše je tu ešte popkultúra a filmy ako Obojok s Rutgerom Hauerom, ktoré v nás pestujú inštinktívny strach pred takýmito novinkami. Budú privátne basy bezpečné? Nespôsobí šetrenie nákladov, že útek z takéhoto väzenia bude jednoduchší než zo štátneho väzenia? Bude skutočne zabezpečená resocializácia väzňov a bude lepšia než v prípade štátnych väzníc? Nehrozí pri privátnych firmách zvýšená miera korupcie?

Súkromné väznice pritom nie sú žiadnou novinkou. Existovali ešte v 19. storočí vo viacerých európskych krajinách. K ich zániku a nástupu štátnych väzníc viedli tvrdenia, aké hlásal napr. anglický ľavicový liberál Jeremy Bentham (Paul Johnson ho nazval aj duchovným otcom gulagov), že štát zabezpečí nápravu väzňov lepšie ako súkromný sektor. Dnes je takéto tvrdenie veľmi odvážne. Mnohí ľahší delikventi sa namiesto resocializácie v base ešte viac pokazia.

Prax v USA a Veľkej Británii zatiaľ ukázala neodôvodnenosť predsudkov voči súkromným väzniciam. Samotného Kocha pri návšteve basy v Doncasteri presvedčili najmä bezpečnostné opatrenia a nižšie napätie medzi väzňami navzájom na jednej strane a väzňami a dozorcami na strane druhej. Pokusy o útek takmer neexistovali. Zloženie súkromných zamestnancov napĺňalo aj predstavy o politickej korektnosti: tretina z päťsto zamestnancov britského väzenia boli ženy. „Presvedčila ma ekonomická stránka celého projektu aj fakt, že resocializačné opatrenia boli pomerne úspešné,“ vyjadril sa Koch. Zaujímavé je aj to, že ako dozorcovia sa v privátnych britských väzniciach zamestnali mnohí bývalí baníci, čo prišli o prácu v 80. rokoch potom, ako vláda Margaret Thatcherovej odmietla ďalej dotovať nerentabilné uhoľné doly v severnom Anglicku.

Sprivatizujeme Leopoldov?
V Hünfelde má byť práca dozorcov do istej miery nahradená všadeprítomnými kamerami. Šetrenie peňazí daňového poplatníka sa deje na každom kroku, no nie na úkor bezpečnosti. A firmám ako Serco alebo Premier Prisons sa darí. Ich akcie na burze stúpajú a všetci sú spokojní. Teda všetci okrem odborárov a politickej ľavice. V Nemecku protestovali proti iniciatíve hesenskej vlády najmä poslanci za stranu Zelených. Takýto spôsob výkonu trestov je vraj v rozpore s nemeckou ústavou. Odborový zväz justičnej stráže namietal tiež. To je logické, po privatizácii väzníc by dozorcovské odbory stratili opodstatnenie.