Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
naivne pravicove znasilnovanie cisel	22.11.2005 19:43	anonym
Vazeny pan Krivosik, nejak nerozumiem Vasej praci s cislami - len mne sa zdaju nekonzistentne? V Nemecku: LK: Podľa predpisov mal byť v každom väzení jeden strážnik na 82 trestancov. Toto sa však nedodržiavalo teda ak sa to nedodrziavalo, bolo jeden straznik na este viac ako 82 trestancov. Rozumiem tomu spravne? V Britanii, v sukromnej vaznici: LK: Kapacita väzenia je päťsto miest a z dvesto zamestnancov je polovica zamestnaná na súkromnej báze. je to asi 2,5 inmatea na jedneho zamestnanca. Aj ked zoberieme do uvahy, ze dozorcovia nie su jedini zamestnanci, vyzera to ako zalostna neefektivita britskeho vazenia (predpokladam ze pocet dozorcov je podobny prave poctu clenov justicnej straze, teda 100). To asi nie je pravda, vy len nepresne citujete udaje (predpokladam ze nespravny je udaj o Nemecku, ale je to len domnienka). A este dalej: LK: Zloženie súkromných zamestnancov napĺňalo aj predstavy o politickej korektnosti: tretina z päťsto zamestnancov britského väzenia boli ženy. Pan Krivosik, tak 200 alebo 500 zamestnancov? Vyberte si prosim. Mimochodom, oficialna stranka spominaneho vazenia uvadza pocet 1120 vaznov: Operational Capacity: 1120 as of 19th August 2005 Je mi velmi luto ze takto ukazujete, nakolko cerpate z tretotriednych sekundarnych pramenov. Nie som odbornik na vazenia, ale len citanim zahranicnej dennej tlace by ste asi museli nadobnut vyvazenejsi obraz o vyhodach a nevyhodach sukromnych vaznic. Vasa - priam idiotska - poznamka o moznosti alternativnych, konkurencnych sukromnych policii si nezasluzi komentar, azda len prosbu o nastudovanie si zakladnej literatury, ktora vas o poucia o nerivalitnej a nevylucitelnej povahe niektorych statkov, na ktorych je nasledne zalozene fungovanie trhu ako takeho, ako aj o transakcnych problemoch spojenych s trhovym poskytovanim spravodlivosti a bezpecnosti. Pan Krivosik, dufam ze v buducnosti budete prezentovat pravicove, nie naivne nazory na spolocenske problemy - a ze si date vacsi pozor na konzistenciu Vami prezentovanych udajov. M. Filko
korutanec	22.11.2005 21:27	anonym
No ja som trochu googloval a nasiel som udaje, ktore skor podporuju cisla autora. Ale nie o tom chcem, lebo cisla sa daju vzdy zneuzit. Prekvapila ma anonymova poznamka o "nerivatlitnej a nevylucitelnej povahe trhovych statkov". Podla modernej ekonomie hlavneho prudu su to napr. policia, ci sudy. Lenze vtip je v tom, ze sukromne vysetrovacie utvary i sukromne sudne sustavy v dejinach naozaj fungovali a fungovali dobre. Mozno by si mal autor toho komentara nastudovat nejaku zakladnu ekonomicku literaturu, mozno prave Adama Smitha a Bohatstvo narodov. Smith si este na konci 18. storocia pamatal system sukromnych sudov v Anglicku a dobru kvalitu anglickeho obecneho prava odvodzoval prave od konkurujucich si sudov. Mozno autor niekde v pocte cisel zabudol dat desatinnu ciarku, ale historicke fakty to nemeni. Mimochodom, tu Simovu knihu, co je spomenuta v uvode clanku citam teraz a je to fakt pecka. Mal by si ju precitat aj autor komentara dole, zarovno s tym Adamom Smithom.
nerivalitna povaha atd	22.11.2005 22:07	anonym
hm, takze anonym som preto lebo sa mi pre nieco neda zaregistrovat. skusim zajtra v robote. cisla som nasiel tiez v googli rozne. preto som upozornil na oficialnu statistiku. hlavny point ale bol ze keby sa autor zamyslel tak by nemohol pouzit naraz tie udaje co uviedol. a k tomu ze vaznica ma najprv 200 a potom 500 zamestnancov... samozrejme, sukromne sudya aj sukromna policia bola. a vysetrovacky by asi teoreticky mohli byt - a aj su -aj dnes. priklady uvadza aj sima v tej knihe ktoru teraz tak zeries. k tej nerivalite a nevylucitelnosti - sukromny fizel ide po ulici a vidi ze niekto znasilnuje zenu. pride k rozkosnemu pariku, vypyta si od zeny zmluvu s jeho konkretnou agenturou, ak ju ma tak nadrzanca odozenie, ak nema pokracuje v ceste. Priklad naznacuje co som myslel nerivalitou nevylucitelnostou a vysokymi transakcnymi nakladmi. zakladna ekonomicka literatura pre ma nie je Bohatstvo narodov (ktore som samozrejme cital) ale American Economic Review, Econometrica a Journal of Economic Persperctives (a podobne odborne veci). Na rozdiel od autora clanku som totiz ekonom a PhD student ekonomie na zapadnej univerzite. Keby nejaky fyzik dnes inemu fyzikovi argumentoval Newtonovymi Principia mathematica asi by ho ani neposlal do pecka ale rovno vysmial. Takze Smith je iste zaujimavy ale pre ekonomov (a kohokolvek ineho) uz len z historickej perspektivy. Ak si odmyslime extremne pripady (ako narodna bezpecnost a zakladna vymozitelnost prava na jednej strane a nejake vysoko inovativne odvetvia na druhej) je ale otazka vyhodnosti stat/trh empirickou otazkou, ktoru asi tazko vyriesit od zeleneho stola s naivnym ideologickym zapalom, aky vo svojich minipamfletoch ukazuje LK. Filko
2 Filko	22.11.2005 22:25	azazelo
tak pardon, ja som fyzik a fyzici na Newtonovi dodnes obdivuju prave jasnozrivost. Jeho newtonove zakony platia presne tak ako platili ked pisal principy. Medzi nefyzikmi totiz bezne panuje mylna predstava ze Einstein vyvratil Newtona, nie je to vsak tak newtonovo dp/dt v sebe implicitne zahrna aj teoriu relativity. Ak si PhD (a teda ocakavm ze podkuty vo vyssej matematike) tak sa mozem vyjadrit presnejsie: medzi E a N existuje priama suvislost pomocov jednoduche limitneho prechodu (rychlost svetla -> nekonecna, planckova konstanta ->0 ). A E aj N tvrdia uplne to iste.
sofizmus	22.11.2005 22:35	anonym
to ze existuje nejaka transformacia formalneho aparatu jednej teorie do druhej (co ti samozrejme verim kedze si fyzik a ja nie) to neznamena ze tvrdia to iste. Minimalne interpretacia je diametralne odlisna. a okrem toho aj ako nefyzik mam pocit ze einstein nie je vsetko v sucasnej fyzike. Newton asi nema velmi co povedat ku QED, nie? Nie ze by nemal pravdu v tomo co tvrdil, ale o vela veciach nic netvrdil lebo ho to este nenapadlo, jednoducho doba nebola zrela. Takisto ako sucasni fyzici malo cituju N tak ekonomovia prakticky necituju Smitha - hoci mal vo svojej dobe zaujimave postrehy, dnes uz nema velmi co povedat. A ekonomia sa z atych 200x rokov zmenila - minimalne marginalna revolucia neoklasikov, matematicke metody v 30.-50. rokoch, asi v tej dobe len trochu neskor teoria hier ako zaklad mi
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz