Zoznam na rozlúčku

Každý máme nejakú úchylku. Ja som si o sebe dlho myslela, že som úplne normálna a že mojou najväčšou prednosťou je práve neexistencia úchyliek. Ale nedávno som názor o sebe musela poopraviť.

Mám jednu úchylku a z roka na rok sa mi zhoršuje. Milujem zoznamy. Úplne najviac tie, čo si každý deň vytváram sama. Môj život sa tak mení na plnenie bodov rozličných druhov zoznamov. Mám zoznam na knižky, ktoré treba v najbližšom čase prečítať, mám zoznam priateľov, s ktorými sa treba čo najskôr stretnúť, mám zoznam vecí, ktoré chcem vo svojom živote zmeniť, mám zoznam úprav, ktoré treba urobiť v domácnosti, mám zoznam nápadov, ktoré musím realizovať, zoznam receptov, ktoré sa chcem naučiť, zoznam neduhov, ktorým sa chcem vyhnúť, zoznam vecí, ktoré chcem stihnúť do konca svojho života, zoznam miest, ktoré chcem ešte vidieť... Samozrejme, na každý deň mám vypracovaný podrobný zoznam povinností a bez neho nevyjdem z domu. Občas sa z hlavného zoznamu vyvíjajú podzoznamy vecí, ktoré musím stihnúť doobeda, podzoznam vecí, ktoré sú nevyhnutné, podzoznam vecí, ktoré môžu počkať...

Môj červený zápisník je vlastne jeden veľký zoznam. Určite sa mi toto vybočenie z normálu začalo vyvíjať už v mladosti: aj v školskom veku som mala nejaké zoznamy, ale vekom sa každá úchylka zhoršuje a každá závislosť si vyžaduje zvyšovanie dávok. Preto som čoraz viac zavalená zoznamami. Každý večer ich musím prácne dopĺňať, vyškrtávať, prerábať. Ale nesťažujem sa, je to vlastne pre mňa istý druh slasti. Tak ako niektorí muži kradnú z cudzích balkónov podprsenky a iní ľudia podstupujú bolestivé tetovacie zásahy, ďalší sa opíjajú, tak ja mám svoje zoznamy. V podstate je to celkom neškodná vec, nikomu tým neubližujem, akurát svoj život trošku násilne vtesnávam do zoznamov. Občas mi to aj prerastá cez hlavu a vtedy si dám do zoznamu záväzok, že napríklad cez dovolenku žiadne zoznamy. No a dopadne to tak, že po troch dňoch namáhavej absencie si rýchlo vypracujem tri zoznamy naraz. A duša je hneď namieste.

Ale nie o tom som dnes chcela. V mojich zoznamoch sa posledné mesiace pravidelne zjavoval zápis: článok pre Elen! (mámvpažistku aj osudovú ženu non plus ultra). No a tento bod z mojich zoznamov teraz vypadáva.

Na záver teda kratučký zoznam toho, čo som chcela v tomto článku napísať:

1. že tento magazín bol príjemným miestom na webe, kam som sa rada uchyľovala a považujem za veľkú česť, že som sa na ňom mohla aj autorsky podieľať;

2. že ho viedla vynikajúca editorka, ktorá sa – dúfam – na slovenskom webe nestratí;

3. že všetkým čitateľom ďakujem za trpezlivosť aj za tvrdú kritiku (často oprávnenú), za užitočné postrehy, rady či milé slová;

5. a všetkým, čo mali s týmto projektom niečo spoločné, ešte odkazujem: majte sa krásne!