Utopenci, rodová rovnosť, francúzština, no a čosi aj o Dánoch

Dovolenku mám za sebou. Opäť sme boli v našom obľúbenom kempe na chorvátskom pobreží a hoci sa tam nič zaujímavé nedialo, predsa ma zaskočilo pár drobností.

1. Celé roky chodím do Chorvátska a nikdy som nezažila, že by sa na plážach, kde sme sa kúpali, niekto topil alebo nebodaj utopil. Tento rok som prvýkrát zažila podozrenie, že sa to stalo. Štrnásťročný chlapec z nášho kempu sa totiž stratil. Potom sa však našiel a more v tom bolo celkom nevinne. Nevdojak som si spomenula na svoje detstvo a naše morské pobyty v Bulharsku. Vždy sme zažili minimálne jedného utopenca a často ich bolo za tie dva týždne, čo sme boli pri mori, niekoľko. Žeby to Čierne more bolo nebezpečnejšie? Moju úvahu o utopencoch dovŕšil až článok, ktorý som si prečítala doma. Na Slovensku sa ročne utopí okolo 50 ľudí, v Chorvátsku, kam sa chodí kúpať takmer celá Európa, iba 6. Slovom šesť.
Tu zlyháva všetka moja logika.

2. Rodová rovnosť pokročila v Európe nevídaným tempom. Nedalo sa nevšimnúť si, kto napríklad chodí do spoločných umyvární riešiť špinavý riad. Po väčšine dní som pri umývadlách bola v celom čistiacom húfiku jedinou ženou. Okolo mňa samí muži, pedantne drhnúci prihorené panvice či mastné taniere. A neboli to žiadni podpapučoví panáčikovia, naopak, zväčša opálení, svalnatí a veľmi často mladí muži. Bolo ich vidno aj pri stanoch a prívesoch, ako prebaľujú deti, ako im umývajú zadočky, čistia zuby, alebo sa s nimi obetavo hrajú celé hodiny na pláži.

Otcovstvo má dnes svoj cveng.

3. V našom kempe, kde sú tradične zastúpené takmer všetky vyspelejšie európske krajiny, bolo tohto roku podozrivo veľa Dánov. Zdalo sa mi, že ich je tu skoro toľko ako Slovincov. Každý večer sa totiž Dáni zúčastňovali na všetkých spoločenských udalostiach – súťažili v speve, tanci, v karaoke i vo voľbe o najkrajšieho muža pláže. Až neskôr som si uvedomila, že v kempe je len pár dánskych rodín, ale tie boli nesmierne uvoľnené. Netrpeli žiadnymi komplexmi a ochotne sa zapojili do každej srandy. Získali si všetkých. Dáni mali totiž v sebe niečo jedinečné: nepôsobili ako trápni exhibicionisti či pripití baviči, naopak, pôsobili skromne a nebrali sami seba smrteľne vážne. Do spoločnej zábavy vždy priniesli šarm, vtip, nadhľad. Ostatní súťažiaci pri nich zväčša pôsobili akosi kŕčovito a občas (s prepáčením) trochu gýčovito. Dáni si v našej komunite získali každého.

Kdesi som čítala, že v prieskume zisťujúcom, ktoré národy sú najšťastnejšie, bezkonkurenčne vyhrali Dáni. Po mojej skúsenosti z chorvátskeho kempingu tomu – hoci dosť absurdnému – rebríčku verím na slovo.

4. V našej medzinárodnej komunite bola skupina turistov, ktorá pôsobila trošku ako vydedenci. Animátori totiž používali štyri jazyky – angličtinu, nemčinu, taliančinu a chorvátčinu. Dohovorili sme sa vďaka tomu takmer všetci, až na Francúzov. V našom kempe ich pritom bolo dosť veľa, ale nikdy sa do ničoho nezapojili, nerozumeli, ako sa bavíme. Smutne pôsobili aj ich deti, ktoré sa chceli pridať k veľkej detskej partii, ktorú profesionálne viedli chorvátski animátori. S malými Francúzmi sa však nikto nevedel dohodnúť. Francúzi tak začínajú doplácať na svoje tradičné presvedčenie, že ich jazyk je svetový, a oni sa preto nemusia učiť nijaký iný jazyk. Hádam sa čoskoro sklonia a naučia aspoň pár slov po anglicky.

5. Národnostná nenávisť sa môže zrodiť v takom medzinárodnom kempingu veľmi ľahko. Stačí, že máte nevydarených susedov.

Vždy som mala rada Slovincov, imponoval mi tento malý húževnatý národ, ktorý svoju malosť dokázal premeniť na výhodu. Lenže stačilo, aby sa vedľa nás utáborili tri mladé slovinské rodiny. Keď si ráno o siedmej pustili úplne nahlas rádio s akýmsi slovinským rockom, šokovali tým celú kempingovú komunitu. V noci zas nemali problém hulákať do neskorej noci a vôbec ich netrápila večierka, ktorá je na tomto mieste prirodzene rešpektovaná, lebo ide o letovisko pre rodiny s deťmi. Slovinské rodiny zjavne nechápali, prečo na nich zazerajú Taliani, Slováci, Česi i Nemci. Ani chorvátski správcovia kempu si na sebavedomých Slovincov teraz netrúfnu. Slovinci sú v Európskej únii a chorvátske noviny boli plné správ, že maličký sused čoskoro pretlačí do únie aj Chorvátsko. Tak nech si tú hudbu púšťajú aj nahlas. Za úniu to stojí.

Ale inak bolo fajn.