Renesančné bytosti

Z posledných dní mám dva podobné zážitky. Stretla som totiž dvoch podobných ľudí. Teda každého zvlášť, tí dvaja sa vôbec nepoznajú, ale niečo majú veľmi podobné. Sú to renesančné bytosti.

Skúsim ich opísať v niekoľkých bodoch.

1. Prechádzate spolu okolo nejakej zrúcaniny a bytosti ožijú. Zasvätene a zanietene dokážu hovoriť o detailoch z jej histórie. Vedia, kto ju postavil, kto dobyl, kto vypálil a kde žijú potomkovia posledných majiteľov. Vedia, aké architektonické či umelecké hodnoty mala – na prvý pohľad celkom nezaujímavá – kopa kamenia. Potom spolu popíjate víno a oni dokážu celú hodinu odborne vysvetľovať, prečo má práve takú chuť, takú vôňu, kde vo svete sa táto odroda pestuje, ako vznikla a aké technológie treba dodržiavať pri výrobe tejto značky. Spomenú si aj rok, v ktorom dostalo toto víno ocenenie a ktorí vinári majú najlepšie kúsky. Potom zvrtnete reč na ľahkú lifestyleovú tému a oni vám popíšu, čo presne sa odohráva v mozgu človeka, keď je v strese alebo má depresiu. Dáte si spolu bylinkový čaj a samozrejme, že si vypočujete výklad o každej bylinke, ktorá sa v ňom lúhovala. Keď sa zvrtne reč na poéziu, dozviete sa zákonitosti haiku a zopár veršov vám hostiteľ hneď aj vymyslí. Potom zahrá niekoľko stredovekých rytierskych piesní alebo bude trošku preludovať na klavíri Rachmaninova. A domov vám zabalí krásnu drevenú misku, ktorú vystrúhal po večeroch.

2. Dozviete sa, že táto bytosť, hoci je už v strednom veku, sa práve pred mesiacom pustila do štúdia japončiny (čínštiny, kórejčiny, mongolčiny...) a už dokáže prečítať krátke článočky. Budúci týždeň sa navyše chystá na prvú hodinu huslí, na ktoré v mladosti nezvýšil čas. Zároveň sa dozviete, že nedávno táto renesančná osobnosť zakúpila starý hrnčiarsky kruh a bude vyrábať vlastnú keramiku.

3. A je tu ďalšia spoločná črta – v reálnom živote sú tieto úžasné renesančné bytosti totálne nepraktické. Bývajú v podnájme, rozpadli sa im rodiny, na žiadnom pracovnom mieste dlho nevydržia a celý život bojujú s nedostatkom peňazí. Nemajú na to, aby sa išli pozrieť na hrady, ktoré ostali po križiackych výpravách, hoci do detailu poznajú z kníh všetky bitky a významné udalosti spojené s križiakmi. Nikdy sa nedostanú do Japonska (Mongolska, Kórey...), hoci usilovne študujú miestnu reč. Na letenku si však zarobiť nedokážu.

4. Pre svoje okolie sú to totálni čudáci, na ktorých susedia, predavačky v obchodoch či kolegovia pozerajú s opovrhnutím alebo súcitnou blahosklonnosťou. Ich rodina má pocit, že sú to neúspešní ľudia a občas ich zabudnú pozvať na rodinné oslavy.

5. Napriek nedostatku peňazí, pochopenia či úspechu nie sú nešťastní. Majú svoj svet, svoju tichú radosť a len občas precitnú do reality a uvedomia si, že je nejaký problém. Ale čoskoro ich zase pohltia tie husle alebo nové bylinky či štúdium exotického jazyka. Občas vám pripadajú ako najšťastnejší ľudia na svete, ale sú chvíle, keď vidíte ich hlboké zúfalstvo.

Sú to nádherní ľudia a je úžasné stráviť s nimi zopár vzrušujúcich hodín. Človek potom odchádza do svojho bežného domova – bez hrnčiarskeho kruhu, huslí, učebníc japončiny a bez starých nemeckých kníh o križiackych výpravách – mierne frustrovaný, ale čoskoro mu každodenné povinnosti vytlačia z hlavy zážitok zo stretnutia s  renesančnou bytosťou. S človekom, ktorý fascinuje a zároveň troška desí.