Non, Je Ne Regrette Rien

Kam sa pohnem, tam niekto rieši zásadné životné zmeny, najmä tie, týkajúce sa kariéry. Minulý týždeň som dokonca nadobudla intenzívny pocit, že zásadné zmeny hádam riešia úplne všetci. Niektorí práve úspešne doriešili, niektorí už našli odvahu urobiť aspoň prvý krok, niektorí sa umárajú rozhodovaním a niektorí ho odkladajú zo dňa na deň a čakajú, že to za nich rozhodne niekto iný, alebo že keď vydržia, tak sa to nejako zázračne utrasie.

Naša okultná autorka Zlatica na to iste má nejaké astrologické vysvetlenie, niečo so Saturnom mi tuším posledne spomínala. Zdráham sa uveriť, že moje rozhodovanie ovplyvňuje kus kameňa vo vesmíre, ale keď som v knižke Daniela Gilberta Škobrtnout o štěstí, ktorú som toť nedávno aj tu spomínala, zakopla o pasáž na tému robenia závažných rozhodnutí, mala som chvíľku pocit, že ma niekto sleduje a tie správne knihy a konkrétne pasáže v nich mi zámerne hádže do cesty.

V knihe som sa dopracovala k pasáži, ktorá sa zaoberá naším vnímaním rozhodnutia niečo zásadné urobiť, či, naopak, neurobiť nič a zostať pasívnym. A naším vnímaním tohto rozhodnutia/pasivity v optike budúcnosti a minulosti.

Vedci sa pýtali dobrovoľníkov, ako si myslia, že by sa cítili v budúcnosti, keby sa ukázalo, že urobili chybné rozhodnutie. Napríklad že by uvažovali o zmene investičného fondu, ale napokon by tú zmenu zavrhli a po čase by sa ukázalo, že na tom poriadne prerobili. Zároveň by však vlastnili investície ešte v ďalšom fonde a z toho by do iného prešli. Dodatočne by však vysvitlo, že na tomto prechode strašne prerobili. Deväť z desiatich ľudí predpokladá, že by si v budúcnosti viac vyčítali, že nerozumne prešli do iného fondu ako to, že niekam, kde boli lepšie akcie, neprešli. Väčšina ľudí teda predpokladá, že bude ľutovať viac nerozumné kroky ako nerozumnú pasivitu.

Lenže deväť z desiatich ľudí sa podľa autora knihy mýli. V dlhom časovom období totiž väčšina ľudí pri pohľade do minulosti oveľa viac ľutuje svoju pasivitu. Že nešli na vysokú školu, že sa nechopili nejakej skvelej pracovnej príležitosti a tak ďalej.

Prečo to tak je, to vám nebudem prezrádzať, o tom hovorí zmienená kniha, pre naše potreby je dôležité, že mnohé kroky, ktoré sa nám zdajú z dnešného pohľadu riskantné, a teda prinášajúce zlé pocity v budúcnosti, sa nám napokon pri pohľade späť nikdy nezdajú také tragické, ako sa nám javí naša pasivita.

Keď už je teda taká hviezdna konštelácia a všetci riešime nejaké zmeny, tak vám všetkým toto vedecké zistenie kladiem na srdce a spolu s Edit Piaf odporúčam nič neľutovať a spievať to z plného hrdla: Non, Je Ne Regrette Rien.