Mobil a jeho prisluhovači

Raz ráno som sa zobudila a pohľad na mobil ma šokoval. Displej oznamoval, že v noci sa mi ktosi pokúšal hystericky volať. 33-krát z jedného čísla. Nastúpilo zdesenie a rýchly telefonát rodičom do Popradu a sestre do Olomouca. „Čo? Nič? Chvalabohu,“ odľahne mi. Záchvaty volania sa však opakujú. Keď sa ozvem, dotyčný začne čosi šemotiť v urdu a zloží. O minútu volá z toho istého čísla opäť. Keď to pokračuje niekoľko dní, rozhodnem sa vyhľadať odbornú policajnú pomoc. Najprv dostanem dobrú radu: „Keď zase budú volať, povedzte, že číslo už má polícia a za chvíľu uňho búcha na dvere.“ Telefonáty prestanú. O pár dní sa však ktosi z iného čísla ozýva opäť.

„To je ale divné, veď sa za to platí, nie?“ zisťujem.

„Väčšinou ten mobil niekde ukradnú a kým sa nevyčerpá alebo nezablokuje karta, tak volajú.“

„Jednej osobe? A neznámej?“

„Baví ich to. Aj tak nemajú čo robiť.“

„Mami, preboha, len im do telefónu nenadávaj! Môže to niekto nahrávať a potom predávať.“

Na môj nemý údiv mi syn pustí sériu takýchto kúskov z internetu. Práve sa zabával nad nejakým inscenovaným omylom, v ktorom sa nemenovaný mladík rozčuľuje, prečo dotyčný – nič netušiaci adresát telefonátu – stále kope do jeho psa. Pri telefóne sa vystrieda celá rodina a snaží sa hystericky kričiacemu telefonujúcemu vysvetliť, že majú psíkov radi a do žiadneho nikto z nich nikdy nekopal. Celé predstavenie je navyše v angličtine s indicko-pakistanským akcentom (urdština a hindština sú jazyky takmer identické, líšia sa len v písanej forme), čím je pre nás komický efekt neodolateľný.

„Neotváraj,“ hovorí mi večer syn, keď sa chystám otvoriť balkónové dvere. Trošičku sa ochladilo – z 38 na 32 stupňov, a tak chcem dať oddych klimatizácii.

„Je tam strašný hluk.“ To je pravda, všetci počúvajú z mobilov bollywoodske hity. Do štvrtej ráno, potom sa už začína otepľovať, tak idú spať.

Pakistanom, podobne ako Indiou, otriasa energetická kríza. Prúd sa vypína pravidelne i nepravidelne, čo pri vysokých teplotách spôsobuje zastavenie klimatizácie aj ventilátorov. Keď vás po štarte tej vzácnej mašinky ofúkne studený vzduch, o kýchanie a ďalšie príznaky nachladenia je postarané. A tak sa pri štyridsiatkach liečime acylpyrínmi, čajom s medom a citrónom, skrátka ako počas našej milej slovenskej zimy. Elektrospotrebiče radšej všetci vypnú, pretože po niekoľkých vypnutiach a zapnutiach je riziko poškodenia veľké. To, že vám tu čokoľvek nikto neopraví a ak, tak len veľmi provizórne, je ďalšia vec. Raz sa mi známa sťažovala, že doma má už desať elektrických kanvíc na vodu, tri mixéry a dva kuchynské roboty. Nič z toho nefunguje, lebo to nikto nevie opraviť.

Mobily sú v tejto situácii pre národ jediný zdroj akej-takej zábavy. Navyše asi tej najlacnejšej.

Minulý rok sa zrejme pod vplyvom hollywoodskeho hororu Kruh, v ktorom ľudia umierajú po sledovaní videa, rozšírila poplašná správa, že mobilmi sa prenáša smrteľný vírus. Zareagovali i mešity. Duchovní upozorňovali veriacich pred Alláhovým hnevom.

Regionálne ázijské špecifiká sú, samozrejme, len malou časťou celosvetovej mobilstory a všetkých ďalších funkcií, ktoré vo svojej relatívne krátkej, ale plodnej existencii mobil inicioval.

Na záver ešte náhla reflexia pri pohľade na zátišie 21. storočia – počítač a vedľa neho mobil. Rozmýšľam, kto z koho. Telefonujeme z počítačov, mailujeme z mobilov a pomaly už bude ťažké rozlíšiť, kto je kto. Čaká nás nejaký miniatúrny spoločný potomok? Umenie elektronickej komunikácie sa zdokonaľuje takým závratným tempom, že za chvíľu už bude fyzická prítomnosť pri vzájomnom stretnutí nedostupným luxusom.