Povolanie: porotca

Nechcem ten fakt teraz nijako hodnotiť, dokonca výnimočne nebudem ani moralizovať. Prosto je to tak – dnes za akési oficiálne uznanie kvalít umelca či tvorcu platí, ak ho pozvú do nejakej televíznej poroty.

Vo veľkom štýle sa to začalo asi v Superstar a pokračuje to všelijakými podobnými súťaživými televíznymi estrádami. Vec je jasná: Ak vás pozvú do poroty a budete môcť nejaký čas poučovať nielen súťažiacich, ale aj celú televíznu verejnosť, a pritom nenápadne predvediete svoj šarm a vtip, ste za vodou. Konečne ste osobnosťou, ktorú si slovenská spoločnosť všimla a ktorú rešpektuje. Sieň slávy je vaša.

Tento nespochybniteľný fakt má isto aj svoje výnimky. Napríklad keď si televízia vyberie do poroty nie veľmi úspešnú herečku, z ktorej chce silou-mocou urobiť hviezdu. Aj televízna verejnosť má ešte štipku zdravého rozumu a rýchlo túto persónu deletuje zo svojej pamäti. Ale zväčša to stopercentne funguje. Spevácky idol osemdesiatych rokov sa zrazu stane idolom teenagerov – nie však ako spevák, ale ako nekompromisný kritik. Smutnosmiešne pôsobila aj kariéra porotcu Laca Lučeniča, ktorý by inak svoju hudobnú dráhu skončil v prívetivom hudobníckom závetrí, nebyť toho, že sa stal televíznym superporotcom. Zrazu jeho billboardy zaplavili Slovensko a Lučenič sa stal bulvárnou celebritou, ktorú národ uznával a velebil.

Niektorí ľudia sa dokonca stali čosi ako profesionálnymi porotcami. Netreba menovať, všetci predsa vieme, že ide najmä o Zdenu Studenkovú. Tá už hádam načisto sporotcovatela, aj keď si ešte občas odbehne aj do iných projektov. A tí mladší nám pamätníkom hádam ani neuveria, ale kedysi to bola naozaj dobrá divadelná aj filmová herečka.

Stať sa porotcom v sledovanej televíznej šou je zárukou, že kariéra porotcu dostane elektrický šok. Pozviecha sa, dačo opráši, dačo zarobí, užije si mediálneho záujmu.

Má to však aj inú stránku – pre umelca, ktorý sa rozhodne nadobro zakotviť v šoubiznise, nie je takáto činnosť žiadnym hendikepom, práve naopak. Ale pre toho, čo chce ešte sedieť na dvoch stoličkách –na umeleckej aj na šoubiznisovej, to môže byť menší problém. No skúste si zájsť v týchto dňoch do SND na úžasné Čechovove Tri sestry. (Pokojne choďte – hrá tam tá, čo korčuľovala, aj tá, čo tancovala a teraz je v porote.) Divák, ktorý sa chce ponoriť do čechovovskej atmosféry a vychutnať si ju, to nemá ľahké. A keď sa mu to už-už darí, započuje šepot diváka nad sebou: „No, vie aj hrať, nielen tancovať!“ A Čechov je preč.

Možno by mohli komerčné televízie robiť aj malú osvetovú prácu. Čo keby aspoň jeden člen poroty bol významnou slovenskou umeleckou osobnosťou, hoci verejnosti málo známou? Čo keby televízia do dajakej súťaže povolala do poroty skvelého režiséra Dušana Hanáka? Možno by sa aj mládež prevalcovaná televíznymi zábavami začala zaujímať, čo to ten Hanák vlastne natočil? Alebo by v porote zasadol divadelný režisér Roman Polák. A televíziou pobláznený národ by potom zo zvedavosti zašiel do divadla. Alebo že by sme tento nápad rozvíjali ešte ďalej – a do poroty by zasadol aj významný vedec, skvelý učiteľ, obetavý lekár... Hlúposť, jasné. Takto šoubiznis nefunguje a chcieť od neho osvetu je naivita. Úplne bude stačiť, keď poroty nebudú vyrábať celebrity z rôznych pochybných persón. Stačí, keď tam nasadia normálnych šoubiznisových profíkov. A národ ich bude milovať.