Bola Jane Austenová pekná?

Iste, sú na svete aj vážnejšie udalosti, je tu ten tunel pod Braniskom, je tu nešťastná pekinská olympiáda, nehovoriac o úprimnej radosti z nového – a vydareného – slovenského filmu. Bolo by o čom písať a bolo by to aj na pulze doby, ako sa kedysi v novinách vravievalo. Ale mne sa dnes zúfalo nechce počúvať pulz doby a trápim sa celkom odťažitou a na pohľad nedôležitou otázkou. Riešim, či bola Jane Austenová pekná žena.

Asi to chce trošku viac slov na vysvetlenie, prečo riešim práve toto. Sčítaní čitatelia a zrejme najmä čitateľky vedia, že anglická spisovateľka Jane Austenová (1775 – 1817) je dodnes absolútne zaujímavým fenoménom. Ženskou spisovateľkou, ktorá neuráža vkus, naopak, jej zamilované, ale duchaplné príbehy strávia aj celkom vážení literárni vedci. A my ženy utrmácané životom ich občas berieme namiesto diazepanu.

Neviem, koľko spisovateľov žijúcich na prelome 18. a 19. storočia je dnes takým čítaným autorom ako táto Angličanka. Dokonca je tu akýsi boom jej knižiek. Nájdete ich aj v kníhkupectvách pre intelektuálov a nebývajú pohodené vedľa rôznych Steelových. Austenová je dokonca aj úspešnou autorkou filmových námetov. Nie je to tak dávno, čo v kinách išiel krásny film režiséra Joea Wrighta Pýcha a predsudok s Keirou Knightleyovou. V pamäti je ešte aj Gwyneth Paltrowová vo filme Emma i herecké duo Emma Thompsonová a Kate Winsletová ako silná sesterská dvojka vo filme Rozum a cit.

Príbeh žien, ktoré žili v takých odlišných životných podmienkach ako dnešné emancipované ženy, aj dnes neuveriteľne fungujú. Ako je to možné? Prenechajme túto otázku literárnym vedcom, napokon, venujú sa jej sústavne a intenzívne už celé roky. Ešte mnoho vedeckých titulov vznikne vďaka tejto téme.

My sa vráťme k trochu banálnejšej otázke: bola Jane Austenová pekná žena? Možno je tá otázka trochu uletená. Veď sa stačí pozrieť na tých pár portrétov Jane Austenovej, ktoré existujú a niečo o jej pôvaboch prezradia. Ale tie obrázky nie sú príliš presvedčivé. Možno maliar nemal svoj deň, možno sa Jane ťažko maľovala, možno maliar nebol práve príliš talentovaný. Známy portrét, ktorý urobila sestra Cassandra, zas nemusí byť celkom objektívny.

Jane Austenová sa nikdy nevydala, hoci všetky jej veľké romány sa končia svadbou. Životopisný film Vášeň a cit, ktorý nedávno išiel aj v našich kinách, ponúka dôveryhodnú odpoveď na otázku, prečo ostala Jane bez ženícha: zamilovala sa do nevhodného človeka – chudobná dcéra kňaza si totiž nemohla vziať chudobného študenta práv, pretože spoločensky by sa obaja znemožnili. Ona to ako rozumnejšia a praktickejšia osôbka rýchlo pochopila – a romantický zamilovaný príbeh nemilosrdne preťala ešte pred romantickou svadbou na úteku. V tom filme je Jane Austenová nádherná žena, veď ju hrá Anne Hathawayová. Nemá núdzu o ctiteľov, a len chudoba jej zabráni vziať si toho, koho miluje. A tak radšej ostane sama, do smrti verná svojej jedinej láske. Koniec filmu. Vytiahnite si vreckovky.

Ale ešte je tu nemilosrdný historik Paul Johnson. Vo svojej knihe Tvorcovia nám berie všetky ilúzie. Jane Austenová podľa neho patrila – ako dcéra dedinského farára – medzi spoločenský výkvet Anglicka, k „ohromne rozsiahlej strednej triede, ktorej vyššie priečky nepozorovane prechádzali v nižšiu šľachtu a bolo v nich možné zahliadnuť aj aristokraciu“. Zrejme stačila trochu krajšia tvárička a dievča z takýchto pomerov mohlo urobiť šťastie. Johnson si však nemyslí, že Austenová bola krásavica. Bola vraj chytrá, živá, urečnená, vtipná, ale „nikdy nikto netvrdil, že bola krásavica“. Skôr to bolo „milé dievča“, čo je milosrdné označenie pre nie práve najväčšie krásavice.

Johnson pripomína, že ak by bola Austenová krásna, pravdepodobnosť, že vytvorí veľké umelecké diela, by bola takmer nulová. Prišli by deti, starosti o dom, muža, záhradu, služobníctvo a tak. Možno by sa k písaniu dostala, ak by sa vydala nešťastne a z nešťastného vzťahu by sa potrebovala vypísať. Ale to by už asi neboli tie romantické príbehy s happy endom, ktoré sa s pohnutím čítajú dodnes.

Tak je to s našou Jane. Pre tú milú osôbku ostalo len pero a papier.

Pre nás, čo jej písanie milujeme, však bola v tomto prípade príroda veľmi milosrdná.