S buzerantmi nerandím

Alica ešte za onoho času chodila s Edom. Robil údržbára v miestnej škole. Údržbár je od slova udržiavať. Udržiaval teda v práci všetko tak, aby fungovalo, ako sa patrí, vyzeralo a efektívne šliapalo podľa bezpečnostných predpisov. Udržiaval si aj dom po rodičoch, ovocný sad a starú škodovku – ročník 1992, konto v Tatrabanke, ba aj fenu nemeckého ovčiaka. Skrátka, udržiaval na úrovni a v chode všetko okrem seba. Večne zalezený v garáži sa babral v rozobranom motore, v bufete si stále kupoval tú istú slaninovú žemľu a nosil jedny univerzálne menčestráky na všetky príležitosti. To narušilo ich vzťah natoľko, že si Alica začala udržiavať od neho odstup a napokon sa rozišli.

Asi o mesiac neskôr sa nechala vidieť v reštaurácii s Robom. Perfektne na hladko oholený, vlasy s čerstvým gaštanovým nádychom začesané dozadu a spevnené tužidlom Pantene Pro-V, obohateným extraktom z jojobového oleja, symetricky vytvarované obočie v dokonalých sínusoidách a takmer neviditeľne zamaskované pigmentové škvrny. Úhľadná dizajnérska konfekcia precízne zladená so značkovou pánskou bižutériou a vôňa, akoby práve propagoval Chanell Allure v okruhu 150 metrov. Obrúsok zľahka prehodený cez ľavé koleno a dvakrát zložená servítka, ktorá po každom decentne nacvičenom glgu vína jemne osušila našpúlené pery. Elegantne zdvihnuté malíčky na hebkých pestovaných rukách predvádzali štýlovú manikúru s lesklým finišom. Čašníčku pre nedostatok komplimentov zamestnával svojimi oprávnenými požiadavkami a nespokojnými vzdychmi na plný úväzok a už som len čakala, kedy si dá z chodby priniesť veľké zrkadlo a postaviť ho tam, kde sedela Alica.

No proste katastrofa. Mne tieto typy mužov nikdy nesadli a prekvapuje ma, že sa v poslednom období množia ako streptokoky v pokročilej laryngitíde.

Nemám nič proti tomu, že aj muži sa chcú páčiť, len mi akosi uniká, prečo až takto. Či je to nejaká vzbura za zanedbanú pozornosť, že dookola ospevovaná krása ženského tela zatienila fakt, že aj na tej mužskej sa dá veľa obdivovať. Alebo nejaká potreba satisfakcie za ich pocit diskriminácie, že popri ženskej emancipácii sa na tú mužskú akosi pozabudlo. A možno je to len priama odpoveď na súčasné nepriame nároky niektorých žien. Ja k nim však rozhodne nepatrím. Mne sa z kategórie MUŽ zalieča len podkategória CHLAP.

Randiť s takým Robom, ktorý by dvakrát do týždňa chodil do sauny a na masáže, raz do týždňa na kozmetiku a depiláciu, platil by si osobného trénera v posilke a mal svojho vybraného kaderníka, manikérku a pedikérku, dvakrát za deň sa sprchoval, vatovým tampónom si čistil pleť a v jednom kuse sa krémoval, mastil, géloval, sprejoval, voňal, naparoval, robil si masky a parafínové zábaly, šmirgľoval si päty, bielil zuby a keď mu vypadne mihalnica, naordinoval si vitamín B a železo, to by ma asi trafil šľak. A ocitnúť sa v jeho kúpeľni, ktorá by vyzerala ako vzorkovňa denných a nočných revitalizačných prípravkov, vlasových tinktúr, protivráskových noviniek a anticelulitídnych želé, to by ma trafil rovno blesk. A aby sa v reštauráciách jednostajne sťažoval na prievan, suchý vzduch, primálo lesklé poháre či nepohodlné čalúnenie a na toaletu by odbiehal s kozmetickou taštičkou, ďakujem, neprosím. S buzerantmi nerandím.

Nech už si každý definuje CHLAPA ako chce, rozdiel medzi ním a podkategóriou, ktorú reprezentuje Robo, musí byť zjavný väčšine.

Netvrdím, že by chlapom na osobnú hygienu a skrášľovanie mali stačiť Solvina a Indulona, alebo že by sa od holiacich mašiniek s výkyvnou hlavicou mali vrátiť k hrdzavým britvám, ale sú isté hranice, za ktoré by im mal byť vstup prísne zakázaný. V partnerskom vzťahu sa ako žena chcem cítiť len ja sama a nehodlám konkurovať vo vizáži ani v rozkošnom úzkostlivom správaní nejakému nacukrovanému panákovi.

Ja mám tú hranicu vytýčenú pomerne úzko. Pre mňa nie je nič atraktívnejšie ako trojdňové strnisko, spotené mužské ramená prirodzene vytvarované prácou okolo chalupy, ruky od malty a ošúchané montérky, z ktorých v polohe čupmo vykúkajú dve chlpaté polovičky. Pokojne sa potom večer môže navliecť do vyžehlenej košele, naplieskať si na líca nejakú kolínsku a pod pazuchy nejaký dezodorant, ale tie ostatné veci musia zostať uzamknuté v dámskom šuplíku pod nedostupným tajným kódom.

No, možno som to trochu prehnala, ale každopádne by som nerandila s niekým, kto v novinovom stánku namiesto po moto-športe siahne po pánskom magazíne s titulnou stránkou venovanou opálenému mužskému telu, morskou vodou pokropenej holej hrudi v pozícii „touch me“ a vakantnej tvári, propagujúcej imidž dokonalého muža.

A Alica? Pre mňa za mňa si môže Roba namočiť aj do formaldehydu a udržiavať ho tam v mladosti a v kráse celé roky, ale bude to trapas, keď sa jej raz niekto na ulici spýta na číslo toho jej úžasne udržiavaného dvadsaťročného syna. Veď ona si ešte spomenie na údržbára Eda.