Dnes prichádza do slovenských kín dlhoočakávaný film Muzika, ktorý je adaptáciou rovnomennej novely Petra Pišťanka. Využili sme luxusnú možnosť, že autor predlohy a tiež herec stvárňujúci postavu politruka je naším blízkym kolegom, a položili sme mu tak trochu kolektívne zopár otázok.
Miloš Forman, preslávený adaptáciami literárnych diel, vo svojej kariére často čítal scenáre, ktoré podľa vlastných kníh napísali samotní autori predlôh. Podľa neho išlo o vyložene mechanické prepisy textu do filmových obrazov. Tvrdí, že literárne dielo by malo tvoriť základ pre iný obsah, nové vyjadrenie, rešpektujúc, že film používa odlišné vyjadrovacie prostriedky. Ako sa vy pozeráte na to, že z vašej knihy sa má stať čosi iné?
Nemám s tým problém. Kniha je úplne iný žáner ako film. Ťažko porovnávať. Čitateľ sa môže v rámci knihy ľubovoľne pohybovať všetkými smermi, vracať sa, začať čítať od stredu či konca. Divák je viazaný na lineárne prúdenie jedným smerom po časovej osi filmu – od začiatku do konca. Iste, aj film sa dá na DVD posúvať oboma smermi, zastaviť, spomaliť, preskakovať, ale nie je to prirodzený spôsob percepcie. Každá adaptácia literárneho textu je samostatným, svojstojným dielom a treba ju posudzovať z hľadiska svojho žánru. Takže súhlasím s Formanom, ak to tak povedal, ale na druhej strane sám svojimi vlastnými biednymi výrazovými prostriedkami nie som schopný urobiť nič iné, len mechanický prepis do filmových obrazov. Na to, aby urobil z nejakého môjho textu FILMOVÝ tvar, musí prísť niekto iný, kto nemá taký osobný vzťah k predlohe. Ja zasa podobne dokážem bez zbytočného sentimentu zarezať do textu niekoho iného.
Aký je váš názor na adaptácie literárnych diel vo všeobecnosti: ktoré splnili vaše predstavy v tomto smere?
Myslím si, že tak často vznikajú zaujímavé diela, o ktoré by bol svet ochudobnený, keby si autori adaptácií povedali: „Veď to je aj tak zbytočné nakrútiť, nech si to každý prečíta a hotovo." Moje obľúbené adaptácie? Napríklad Parfum podľa Süskinda, nevedel som si predstaviť, že by sa táto kniha dala sfilmovať. Najmä keď je tam toľko opisov zápachov a vôní. A vidíte, filmári s tým kráľovsky vybabrali: vône vyjadrili farbami. Ďalej sa, myslím, veľmi vydarila Bondarčukova Vojna a mier podľa Tolstého. Scottovi Súperi podľa Conrada. Noelteho Zámok podľa Kafku – s úžasným Maximilianom Schellom v úlohe zememerača K., Berriho Jean od Floretty a Manon od prameňa podľa Pagnola – s neuveriteľným Yvesom Montandom a Danielom Auteuilom. Každý z nich mám rovnako rád ako ich knižné predlohy. Sú však aj nepodarky. Napríklad Michálkova Amerika podľa Kafku. Tam došlo k precíznemu vypreparovaniu dejovej osnovy z románu, ako chrbtovej kosti z pstruha, no kto pozná Kafku, ten vie, že dej uňho nie je nič, atmosféra je všetko. A na tú Michálek akosi pozabudol.
Aký je pocit vidieť niečo, čo sa predtým odohralo len vo vašej fantázii, na plátne? Podobajú sa postavy či situácie vašej pôvodnej predstave?
Dobrý pocit je to. A nejaké konkrétne predstavy mám, len keď robím na niečom, kde od začiatku až po definitívny tvar je všetko v mojej kompetencii. Napríklad román, alebo hoci aj článok. Akonáhle sa však zúčastňujem na kolektívnej práci, a film taký je, tak nemám žiadne konkrétne predstavy. Mojou jedinou predstavou je, aby bol každý, kto na moju látku siaha, na istej remeselnej, profesionálnej úrovni. Aby mi niekto neskurvil moju tvrdú prácu svojou amatérčinou. Vtedy besniem. Ale keď vidím, že každý tam dáva to najlepšie zo seba, od scenáristu, cez hercov, až po vlásenkára a kostymérku, tak nemám problém prijať cudziu víziu, čo ako sa od tej mojej trebárs líši. Na filme Rivers of Babylon ma hrozne škrela a dodnes škrie tá premárnená šanca. Ktosi si silou-mocou chcel vyriešiť svoje momentálne účty s politickou realitou a použil na to moju predlohu. Lenže uplynie dvadsať-tridsať rokov, nikto si už nespomenie, že bol nejaký Slobodník či Mečiar, ale ten film už je navždy skurvený, pretože už teraz z neho na diaľku smrdí neaktuálna dobová satira. A čo o ďalších desať rokov? Ostáva len dúfať, že prevládne to, čo je tam vydarené: výkony hercov v hlavných úlohách. Vo všeobecnosti si myslím, že takto prízemne komentovať politiku je až nedôstojné umelca. Umelec sa musí na politikov pozerať nanajvýš s pobaveným opovrhnutím.
Niekedy sa aj napriek nasadeniu tvorcov film nevydarí. Čo v prípade neúspechu literárnej adaptácie? Ako to, okrem vami spomenutého pocitu premárnenej šance, berie autor predlohy?
Neviem, ako to berú iní. Ja mám len jednu takú skúsenosť, a to Rivers Of Babylon. A beriem to športovo. Napokon, dostal som za to dosť veľkú sumu peňazí, takže sa potom tie pocity niekde v malebnej pražskej krčmičke alebo pri Jadrane vydýchavajú pomerne ľahko. Napokon, o život nejde. Na autora knihy hanba nepadá, ten predsa dokázal, že odviedol dobrú prácu, už predtým.
Niektoré filmy reflektujúce minulosť namiesto dobovej satiry ponúkajú láskavý humor a nostalgické nazeranie na realitu. Hlavne v českej kinematografii posledných rokov vidíme, že človek kedysi síce žil v hroznej dobe, ale aj v tej si vedel nájsť to pekné, veď čo iné mu ostávalo? Nie je takýchto pohľadov späť už dosť?
To je skôr otázka na nejakého znalca českej kinematografie. Muzika je slovenský film a v rámci slovenskej kinematografie veľa takýchto pohľadov na minulosť nenájdeme. Skôr sa každý usiloval nejakým spôsobom účtovať a ukázať, aký je antikomunista. To bol problém už spomínaného Rivers of Babylon. V Muzike sa neúčtuje. Na druhej strane tie roky ani neglorifikujeme. Ale žilo sa aj vtedy.
Nezaujíma nás znalec českej kinematografie, ale váš divácky názor, keďže z vašich textov na Statione vieme, že sledujete českú kultúrnu scénu a máte radi tvorbu Jana Hřebejka. Práve ten podľa nás nakrúca spomínané pekné bezkonfliktné filmy. Fakt vás baví sledovať ich?
Jasné. Aj keď Medvedíka som ešte nevidel, ale tie predošlé sa mi veľmi páčia. Azda Šakalie roky nemusím, ten film sa mi nepáči, ako je urobený.
Neaktuálna dobová satira, ktorú ste spomínali v súvislosti s Rivers of Babylon, z Muziky netrčí. Aký bol váš prvý dojem po pozretí filmu?
Veľmi dobrý. Prvýkrát som videl pracovný zostrih a aj ten sa mi páčil. Malo to trochu iný koniec (dúfam, že sa dostane do bonusov na DVD). Tá kinoverzia mi až na pár výhrad pripadá lepšia. Jediná vec, ktorej nikdy neprídem na chuť, sú snové sekvencie, najmä tá v tom lietadle. To by som nemilosrdne vyhodil.
Prišli by ste na chuť možnosti objaviť sa na plátne, ktorú ste si v drobnej roli vo filme skúsili?
Považujem sa za rodeného neherca. Preto by som si rád skúsil ešte nejakú úlohu vo filme. Drobnú? Prečo drobnú? Ak producent Urban a Boh dá a bude možnosť realizovať film Muzika 2: Hurytan znova vyčíňa, tak si tam možno napíšem väčší priestor.
Čo ako muzikant hovoríte na kapelu HuRyTan z filmu? A mladý Geišberg s tou Omegou – dobre dával?
To mám brať ako kompliment, že ja muzikant? OK, ďakujem. Hudba je podľa mňa skvelá, lebo ju robil naozajstný hudobný génius Róbert Mankovecký. A väčšinu vecí aj nahral so svojou kapelou a hosťami. A mladý Geišberg spieval Omegu presne ako som aj ja zamladi spievaval LGT: Elmeďek elmeďek me síbemek, kék asoňády te síbemek, nemolo kočálom máščak et tól…
Boli vo filme momenty, pri ktorých ste sa tak sústredili na dej, až ste zabudli, že ste do filmu určitým spôsobom zainteresovaný?
Takto sa ja neviem na filmy pozerať. Ani čítať knihy či počúvať muziku. Vždy sa skôr sústredím na to, ako je to urobené, aká je kamera a tak. Intelektuál by povedal: dištancujúce vnímanie.
Skutočne vás nikdy žiadne dielo nevtiahlo tak, že by ste na dištanc zabudli?
Nie som ľahko vtiahnuteľný, mám vysokú mieru kontroly. Ale to neznamená, že som cynický
Katarína Uhrová viac od autora »
Vaše reakcie [34]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Najlepšia správa týždňa: Editors na Pohode!
Nejaký problém s Rumunskom?
Pakez do Pekáča
Skener
Vyzmizíkované