Najlepšia správa týždňa: Editors na Pohode!

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom miznú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Keďže minulý týždeň do programu Pohody pribudla pre mňa jedna obzvlášť dôležitá kapela, dnes celkom vedome túto rubriku znásilním ešte otravnejšou subjektivitou. Je to navyše príležitosť dať na jedno miesto aj časť z ďalších festivalových účinkujúcich, ktorých s mojím headlinerom spája rovnaká krajina pôvodu.  

Totiž Editors. Ak vám ich dva albumy neseknú, čo je celkom možné, skúste béčka singlov; napríklad pesničku Feel Good, v ktorej omyl počas živého hrania v rádiu frontman spontánne zhodnotí poznámkou, že jeho kapela nie je Coldplay. Tom Smith bude s hypnotickým šarmom zliezať klavír, posielať neohrabané bozky, možno zaradí aj cureovskú Lullaby a spolu so zvyškom vás elegantne opantá tak, že až do ďalšieho koncertu nebudete chápať prečo.  

Už len na základe povrchného prieskumu v okolí je pre značnú skupinu ľudí svojský rapper Mike Skinner väčším ťahačom ako zaslúžilý Tučnýchlapec chudý. Prekvapivo, s prepáčením obyčajne, pôsobiaci The Streets of Birmingham, momentálne údajne veľmi veľmi tvrdo pracuje na štvrtom albume. Preto dry your eyes, babies, kým príde, naštudujte si ho, lebo vie rozprávať aj iné silné príbehy.

UNKLE, ako možno už aj terminus technicus, sa nedá opisovať. Špekulovať, či neradostné War a potom aj iné stories sadnú na horúcu letiskovú plochu a ako asi budú fungovať naživo, tiež nie. UNKLE v Trenčíne je rozhodne výzva.

Redaktori NME si kvôli nim skáču do preriedených vlasov a píšu náučno -populárne texty, v ktorých čitateľov medzi riadkami posielajú zevlovať do Liverpoolu s tipmi na návštevu pútnických miest súvisiacich so vznikom nie She Loves You, ale Kill the Director. The Wombats v programe Pohody, to je aktuálny gitarový ošiaľ v bode jeho vrcholiacej hypovosti.

Lou Rhodes sa vlani na letisku najprv prechádzala medzi stánkami a potom na ňu niekto z davu v prepotenom stane kričal, že ju miluje. V júli sa nič z toho nezopakuje, keďže ako pri všetkých druhých razoch, aj tento bude iný, a už len táto vstupná informácia je jednoducho dobrá.   

The Cribs sú zrejme magnetom na slávnych kolegov. Spolupracovali s Alexom z Ferdinandov, Lee Ranaldom zo Sonic Youth a momentálne sa okolo nich točí Johnny Marr z bývalých Smiths. Ako to všetko troch gitarových yorkshirských súrodencov poznačilo?

Ash, ktorí pošli do singlových koncov, mali tiež basgitaristku a tiež sa volala  Charlotte. Presne ako v The Subways. Bez ohľadu na dohady a špekulácie: toto je neučesané, drzé a garážové, čo už len v teoretickom výpočte vyzerá, že by mohlo zabrať.

Foto: www.myspace.com