Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 22.1.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

O sexuálnych chúťkach prorokov

Blank

Prorok Mohamed to minulý týždeň veľmi nepekne schytal. Rakúska politička Susanne Winterová z opozičnej FPÖ nazvala zakladateľa islamu „pedofilom“, ktorý sa svojou kariérou skôr hodí za vojenského veliteľa než náboženského vodcu, a ktorý posvätnú knihu Korán napísal počas „epileptických záchvatov“. Medzi moslimskými mužmi je navyše podľa nej mimoriadne rozšírené zneužívanie detí.

Aká je najrýchlejšia smrť? Uraziť Proroka!
Celý islam je podľa Winterovej totalitným systémom, ktorý by mal byť vykázaný späť na opačný breh Stredozemného mora. Winterová spustila svojimi vyjadreniami skutočnú lavínu nevôle naprieč celým rakúskym politickým spektrom. Prokuratúra ju už začala vyšetrovať, keďže sa previnila nielen voči politickej korektnosti, ale aj proti na nej vystavaných zákonných ustanoveniach o tzv. zločinoch z nenávisti. Navyše sa jej islamisti vyhrážajú smrťou a vyzvali všetkých svojich bratov vo viere k zabitiu regionálnej političky.
Na verejnosti sa objavilo aj video s horiacimi newyorskými dvojičkami a komentárom: „Pozri Susanne, niečo podobné by sa mohlo stať aj v tvojej krajine a ty za to budeš zodpovedná.“ Legálne a „umiernené“ moslimské organizácie zatiaľ „iba“ chystajú žalobu na Winterovú. Čo k tomu všetkému dodať?

Je zrejmé, že keď si niekto vezme za manželku šesťročné dievča a v deviatich s ňou začne sexuálne žiť, v našej kultúre sa to... nuž nepovažuje za celkom štandardné. Keď niekto vyvražďuje celé konkurenčné kmene, je zvláštne zaraďovať ho do jedného radu s Ježišom alebo Budhom. Zaujímavý komplexný pohľad na islam ponúka expert na toto náboženstvo, Srdja Trifkovic, tu.      

Zakazovať a trestať urážky posvätného?
Každopádne, otázkou, ktorú Winterovej kauza vnáša do verejnej diskusie, je predovšetkým mnohokrát prežúvaný problém, kam až smie siahať sloboda slova. Na nebezpečenstvo islamofašistov je nutné poukazovať. Rovnako ako na pokrytectvo európskej i americkej liberálnej ľavice, ktorá je slepá na jedno oko a v prípade urážky viery jej prekážajú útoky na islam a nanajvýš judaizmus (hoci ani to nie je celkom pravda, lebo Izrael je považovaný za „fašistický štát“), kým urážky kresťanov jej neprekážajú.
Na druhej strane, moslimovia sú tu, je ich jedna miliarda a paušálne ich všetkých odpísať ako našich nepriateľov nie je veľmi taktné ani taktické. Hodil by sa selektívnejší prístup, ktorý by starostlivejšie oddeľoval zrno od pliev (aj keby plevy prevažovali) a umožnil by nám vyhľadávať medzi moslimami potenciálnych spojencov. Určité svetlé momenty, ktoré by mohli predstavovať nádej na zmenu pre celý moslimský svet, sa totiž dajú nájsť.

Žijeme v slobodnej spoločnosti, no mali by sme mať slobodu aj v možnosti urážať a zosmiešňovať veci, ktoré sú druhým ľuďom sväté? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Napríklad v otázke karikatúr proroka Mohameda sa niektorí konzervatívni politici v Európe i Spojených štátoch postavili na stranu moslimov. Pápež Benedikt XVI. takisto vyhlásil, že náboženské presvedčenie by malo byť chránené pred hanlivými útokmi, toto by sa však malo týkať všetkých náboženstiev. Teda nie, že jednu vieru (moslimskú) zosmiešňovať a zhadzovať nemožno, kým druhú (kresťanskú) možno urážať úplne bez problémov.

No s týmto prístupom vznikajú ďalšie otázky. Ak by sa dôsledne trestali útoky jedných na to, čo je posvätné iným, čo robiť trebárs s novými módnymi alebo minoritnými náboženstvami, ktoré majú z pohľadu väčšinovej kultúry celkom zjavne absurdný obsah alebo kladú výstredné požiadavky na svojich veriacich? V dnešnom bazári myšlienok súťažia rôzne ideové systémy. Nahradíme trh myšlienok a dnešnú čiastočnú voľnú súťaž kartelom chránených náboženstiev? Alebo systém ešte viac zliberalizujeme, aby v ňom mala miesto aj Susanne Winterová?

Zváženie všetkých kladov a záporov hovorí jednoznačne v prospech slobody slova a nutnosti, aby sa aj moslimovia naučili nevyhlasovať džihád zakaždým, keď sa o ich vierovyznaní niekto nevyjadrí pekne. Uprednostňovanie slobody slova nie je len otázkou slušnosti a rešpektu k viere druhých, ale aj otázkou prevencie proti appeasmentu voči fanatikom a teroristom.



Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [25]