Dámy, páni – je tu selfness!

Zas nejdem s dobou. Už roky si hovorím, že raz zanechám aspoň na pár dní rodinu, psa, mačku i ostatné zvieractvo svojmu osudu a vyrazím za wellness. S touto vidinou už asi päť rokov podrobne študujem všetky inzeráty na úžasný, skvelý, jedinečný wellness pobyt, kde budem odpočívať v saune, bazéne, budem jesť samé zdravé veci a absolvujem všetky tie zázračné masáže, zábaly, cvičenia. Do sýta sa nadýcham aromalampy, dám sa natrieť všetkými vonnými mastičkami a môžu mi prikladať na telo aj lávové kamene. A k tomu chcem počúvať ezoterickú hudbu. Vlastne už ani nechcem.

Práve som sa dočítala, že wellness je prežitok, zdevalvovaný pojem, pod ktorý sa schová všetko – diétnou Coca-Colou počnúc a navoňanými prezervatívmi končiac. Je tu nový trend.

Dámy, páni: je tu selfness. Vlastne, on je tu už dlhšie, lenže ja – čítajúc stále inzeráty o wellness pobytoch – som ho zaregistrovala až teraz.

O čo ide? Väčšina asi vie, ale predsa len pripomeniem: selfness stojí na štyroch pilieroch: zodpovednosť za svoje zdravie a život, rovnováha medzi prácou a súkromím, vývoj osobnosti a schopnosti rozhodovať, čo je pre mňa najlepšie. Človek má uchopiť svoj život do vlastných rúk. „Masáže, cvičenie, vône a olejčeky ti nepomôžu. Musíš zvládať seba a svoj život,“ prečítala som si na stránke propagujúcej selfness. Dokonca tam píšu, že túžba byť rozmaznávaný je prežitok, treba na sebe pracovať. „Učiť sa z vlastných chýb, aktívne ich opravovať. Správne sa rozhodovať. Vziať zodpovednosť sám za seba a priznať si, že aj životné lekcie sú zaslúženou odmenou.“

A je po vonných kúpeľoch a mastičkách. Ale že by wellness nahradilo niečo, čo neprináša nijaký zisk? Googlovala som ďalej a vysvetlenie je jasné. Selfness nie je len nový smer uvažovania, ale aj biznisu. Sú tu predsa selfnescentrá a hotely ponúkajúce selfnespobyty.

Wellness je zrejme pre nastupujúcu generáciu – ešte neunavenú životom, ale vcelku dobre zabezpečenú – nudný, nechce sa jej ležať vo vaniach či s lávovými kameňmi na chrbte. A tak smeruje do selfnescentier, kde bude pátrať po svojom skrytom potenciáli a pracovať na sebe. Pod dohľadom osobných trénerov, ktorí človeka naučia, že má niesť zodpovednosť. Aj za svoje zdravie a pocit spokojnosti. Kým vo wellnescentre stačil masér či odborníčka na aromalampy, v selfnescentrách je to už vyššia trénerská kategória. A teda aj vyššia cenová kategória. Návrat k sebe a k pocitu zodpovednosti nie je lacný špás.

Ja – so svojím mimoriadne vyvinutým zmyslom pre zodpovednosť – sa asi radšej pozriem na svoje obľúbené inzeráty wellness pobytov, kde ma budú rozmaznávať v olejčekoch a zábaloch.