Žujúc tvrdý chlieb, listujeme v drahých katalógoch

Pomaly začínam upratovať – doma aj v hlave. Stromček ešte stojí, ale darčeky sú už spratané, niektoré aj vrátené či vymenené, koláče sme dojedli a zvyšky z ryby podhodili psovi. Možno teda rekapitulovať.

Z týchto sviatkov mi utkvie v pamäti zopár drobností. Ako napríklad:

- Ešte nikdy som nedostala do poštovej schránky tak máličko vianočných pohľadníc. Iste, mailová schránka bola dostatočne plná, SMS-ky pípali, ale predsa len sa ma zmocnil akýsi smútok, keď som pred Vianocami vyberala z poštovej schránky samé reklamné letáky a vyúčtovania z banky. Alebo pozdrav od milých ľudí, ktorí kúpili pozdrav s predtlačeným textom a ručne sa len podpísali. Ale prišiel mi aj pozdrav, na ktorom nebol perom napísaný ani ten podpis, všetko pochádzalo z počítača. Akurát to neposlali mailom, ale vytlačili a dali do obálky. No vďaka aj za to. Zatiaľ si na tie počítačové pozdravy neviem zvyknúť. A mnohých ľudí, ktorých pritom dobre poznám, by som už vôbec nevedela identifikovať podľa rukopisu. 

- Ostanú mi v pamäti aj ľudia bezradne postávajúci a zlostne nadávajúci ráno na Nový rok pred hypermarketom, ktorý bol zatvorený. Ich rozhorčenie nad tým, prečo je práve v tento deň všetko zatvorené a oni si nemôžu nakúpiť potraviny, bolo úprimné a nefalšované. Strácame schopnosť plánovito sa zásobiť potravinami na viac dní? Asi sme o ňu prišli vďaka tomu pohodlnému pocitu, že vždy je niekde nejaký obchod otvorený.

- Jedno zo starobylých mestečiek, ktoré sa ukrutne usiluje stať sa centrom turistického ruchu. Reštaurácia na Silvestra, okolo obeda. Je otvorené, personál je prítomný, ale z jedálneho lístka už nemajú nič. Ponúknu kávu a akýsi nakrájaný syr s nečerstvým chlebom. Vraj nerátali s tým, že príde toľko ľudí. Na stoloch sa povaľujú draho vytlačené katalógy lákajúce turistov do tohto kraja. Tie katalógy zaplatila Európska únia. Pozeráme si ich, žujúc pritom tvrdý chlieb.

- Luxusné zimné stredisko, kde sa stretáva bratislavská smotánka. Pred reštauráciou parkujú snežné skútre, dnešný symbol blahobytu. Sú tu všetci, aj tí slávni, aj tí populárni, aj tí bohatí. A s nimi aj tí holohlaví, s mocnými svalmi a dlhonohými blondínami v drahých lyžiarskych kombinézach.

- Pocit jasného generačného rozdelenia v rade na vlek. My starší klasicky na lyžiach, teenageri na snowboardoch. Je to nepreklenuteľná priepasť a človek cíti svoje krížiky na chrbte oveľa viac, keď sa nejaký uhrovitý mladík skackajúci na snowboarde povýšenecky zahľadí na tie celkom obyčajné trápne lyže.

A nakoniec kratučký pocit ľútosti, že som sa predsa len kedysi nerozhodla pre dráhu učiteľky. Mala by som teraz pätnásťdňové prázdniny...