Advent a internet

Poznám zopár bytostí, ktoré čas adventu považujú za najkrajšiu časť roka. Ľudia s týmto názorom sa mi vždy zdali byť výstrednými čudákmi s nutkavou potrebou byť za každú cenu originálni.
Ako môže niekto milovať časť roka, keď treba umývať okná, zháňať darčeky, poživeň, finišovať v práci a popritom behať po obchodoch, kde donekonečna vyhrávajú predvianočné odrhovačky? Papieriky s načarbanými povinnosťami vtedy nemajú konca a 24. december je šibeničný termín, ktorý sa nijako nedá posunúť. Ale tí výstrední čudáci tvrdili, že v tom čase rozjímajú, meditujú, čítajú, uvažujú o živote alebo vedú dlhé dôverné rozhovory s priateľmi pri horiacich sviečkach a voňavom adventnom venci. Nikdy som im neverila – upodozrievala som ich, že ide o pózu, ktorou nás smrteľníkov s dlhými zoznamami povinností chcú iba deptať a ponižovať.

Ale zrazu sa niečo zmenilo. Tohto roku som sama seba prvýkrát pristihla pri momente, že zahmlený deň, ticho a akási slávnostná atmosféra očakávania ma tiež prinútili vyhľadať sviečku a škrtnúť zápalkou. Nikdy predtým sa mi čosi také počas adventu nepodarilo.

Čo sa stalo? Že by to bolo iba tým, že starnem a čoraz viac dokážem odfiltrovať zbytočné nepotrebné činnosti? Alebo v čom to je? Skúmaním novej situácie som dospela k názoru, že za tým nie je len vek. Ale aj internet. Všetky darčeky, ktoré som vybrala pre svojich blízkych, sú tohto roku z internetových obchodov. V pokoji som si ich vybrala doma pred obrazovkou, zaplatila cez internet a pani poštárka mi ich obetavo priniesla až domov. Každoročný stres zo zháňania darčekov je preč. A keby som bola ešte pokrokovejšia, cez internet by som si objednala aj upratovaciu službu a možno aj donášku potravín. Tak ďaleko som ešte nedošla, hoci nevylučujem, že aj k tomu raz príde. A ostane ešte viac času na skutočný advent. Na zvláštny čas, keď je vonku hmlisto, sychravo a nevľúdne, ale dnu príjemne, útulne a slávnostne. Konečne môžeme povyťahovať všetky krásne sviečky, čo celý rok dostávame od priateľov alebo kupujeme a odkladáme, keď raz bude čas... No a zrazu je tu ten čas. Pravdupovediac, človek je z toho sprvu aj trochu nervózny – predsa len je pred Vianocami, v obchodoch sa určite preháňajú ľudia, aj ho trochu šklbe, že by mal vybehnúť a pozrieť, či nenatrafí ešte na niečo dôležité. Ale keď toto nutkanie prekoná, vypne telku, rádio aj počítač, keď to všetko dokáže, zrazu je to tu! Slávnostný pocit pokoja, tichej radosti i vďačnej pokory.

Je trochu paradoxné, že tento pocit dokáže prinavrátiť počítač a internet. Žiadny futurológ zrejme nepredpokladal, že vďaka rozvoju techniky sa budeme môcť vrátiť k sviečke a rozjímaniu. Ale podstatné je niečo iné: advent naozaj môže byť úžasným obdobím aj pre nevýstredných obyčajných smrteľníkov bez čudáckych sklonov. V čase internetu.