Už sa z nej pomaly stáva klišé, z tej vety: Česko-slovenské vzťahy neboli nikdy lepšie ako teraz. Niekedy sa to naozaj prihodí tak, že po rozvode sa vzťah niektorých – najmä pokojne rozvedených – partnerov stane zrazu priateľskejším, úprimnejším, srdečnejším. Veď už o nič nejde. Kasy sú rozdelené, býva a vládne si každý sám.
Napriek tomu, že sme sa oddelili od stola i lôžka, stále máme k Čechom oveľa bližšie ako k Poliakom či Maďarom. A čoraz viac nás spájajú všelijaké špeciálne väzby. V poslednom čase to boli napríklad tieto: súťažný Test národa na Nove a Markíze, futbalové zápolenie a česko-slovenská svadba Jiřího Paroubka a Petry Kováčovej.
Ak by sme na základe posledných udalostí chceli zovšeobecňovať, tak by naša generalizácia vyzerala takto:
Sme inteligentnejší ako Česi. Nabili sme ich už dvakrát v Teste národa. Nielenže srdnatý Jánošík opäť raz potupil vychytralého Švejka – ako si so závisťou všimli viaceré české médiá, ale pobili sme Čechov aj v inej, hoci nevyhlásenej súťaži. Darina Křivánková v Lidových novinách napísala: „Ono by to nebylo tak horké, kdyby nás Slováci jasně nepřevyšovali i v moderátorském umění. Pohotové a nenásilně vtipné Adele Banášové nesahal Dalibor Gondík ani po kotníky. Člověk jí rád odpustí, že má nos jako skobu, alespoň není tak trapně dokonalá. Marek Eben vedle ní tentokrát působil nějak zaprášeně a unaveně.“
Naše sebavedomie rástlo do nedozerných výšok, až kým neprišiel 17. november a prehra slovenských futbalistov s českými súpermi. Tentoraz nám múdre hlavičky nepomohli, chýbali rýchle nožičky.
No nič, máme ešte jeden triumf: krásne ženy, mohli sa utešovať sklamaní futbaloví fanúšikovia, keď si pozreli zábery zo svadby Slovenky Petry Kováčovej a Jiřího Paroubka. A navyše, my Slovenky letíme na rozum, na vzhľade nám naozaj nezáleží. Sme predsa múdre, a tak vieme, kde sa skrýva mužský sexappeal. Všetko dobré, pani Petra!
Česko-slovenské vzťahy sú už také – rozmarné, zábavné, rozpustilo uvoľnené. A hoci nám nostalgikom je za štátom, v ktorom sme sa narodili, i za starými federálnymi časmi, ešte občas ľúto, predsa len si môžeme napokon povedať: vďaka bohu, že je, tak ako je. Mohlo byť aj horšie.
Eva Čobejová viac od autora »