Aj upírske chute môžu byť fajn

Beljaninov upírsky román by ani nemusel byť plný upírov, démonických bytostí a ich lovcov. Jeho hrdinami by mohli byť akékoľvek bytosti obdarené inakosťou a odvahou žiť mimo bežných obmedzení a pravidiel. Ale bez upírov by bol predsa len o čosi chudobnejší. A menej zábavný.

Trojica hlavných hrdinov, energetický upír Dan, krásna krvilačná vampka Sabrina a mladučká lovkyňa Eva, sa ocitne v trocha kafkovskej situácii. Vládnuca elita mesta – Rád, špička lovcov upírov a Barón, najvyšší upír – sa rozhodne uzavrieť dohodu. Jedna určená obeť z radov upírov má vždy na istý čas uspokojiť ambicióznych lovcov a zabezpečiť prímerie v súčasnom ruskom meste Astrachaň. A prvou obeťou je práve viac ako pôvabná upírka Sabrina – bez dôvodu, bez vysvetlenia, bez možnosti odvolania. Sabrina sa však kafkovsky nepotáca a nezamotáva do neprehľadnej siete totalitnej mašinérie. Spolu so svojím milencom Danom a lovkyňou Evou sa rozhodnú vzoprieť sa nezmyselnému osudu. Príbeh je zľahka detektívny, erotický, možno i romantický, popretkávaný správnou mierou akcie a fantastiky. A napriek tomu, že upíry v tomto rozprávaní majú jeden zásadný spoločenský handicap, nerozumejú humoru, celý príbeh je rozprávaný s nadhľadom a ľahkosťou. Čitateľ sa neraz prichytí s pobaveným úsmevom na tvári.

Hlavným hrdinom a zároveň rozprávačom je energetický upír a sexy chlap Dan Titovskij. Sám seba vidí skôr ako záporáka, monštrum, netvora, odrodilca, zvrhlíka, genetický degenerát. Nie je človekom, ani upírom. Je bytosťou na pomedzí svetov a pravidiel. Je ostrieľaný časom, skúsenosťami, obdarený dlhovekosťou, mužským šarmom a je milovaný najkrajšou z upírok, ktorá svoje orgazmy potvrdzuje úprimným plačom. 

Dan si chodí poklábosiť s pekelným šéfom, ktorý má tak rád Majstra a Margarétku od Bulgakova, že zo všetkých možných podôb si volí podobu obrovského kocúra. Okrem toho je posadnutý zbieraním materiálov o sektách a namiesto konkrétnej rady dá šarmantnému netypickému hrdinovi paródiu na Pána prsteňov.

Astrachaň je zvláštne multikultúrne mesto, je doslova zmesou najrozmanitejších bytostí – ľudských i démonických. Je to priestor, kde všetky tieto bytosti žijú vedľa seba, i keď nie idylicky, predsa len v akejsi zvláštnej rovnováhe. Potvrdzuje to hlavne život v Podkove, kde podávajú chutné špeciality pre všetky kategórie hosťov, čašníci sú taktní a tolerantní a východy sú, samozrejme, dva. Krčmy, bary, reštaurácie neraz bývajú neutrálnymi územiami, hraničnými miestami, kde sa všetko stretá a mieša, kde neplatia len jedny pravidlá. Najdôslednejší je v tomto smere Lornov karaoke bar vo Whedonovom televíznom Angelovi. Astrachaň je svojím životným priestorom blízka L. A. V Sunnydale, ktoré ochraňuje Buffy, si ľudská populácia pred svetom príšer zakrýva oči, nechce ho vidieť. V Angelovom Los Angeles je miešanie zreteľnejšie, démoni v ľudskom svete o čosi samozrejmejší. Astrachaň ponúka ešte odvážnejší obraz spolužitia, hoci svet, v akom bojuje s upírmi Anita Blakeová, to rozhodne ešte nie je. Lykantropia a vampirizmus sú v Hamiltonovej románoch legálne – v St. Louise majú upíry zo zákona svoje práva. Vo Whedonových seriáloch ostávajú upíry stále bytosťami nežiaducimi. Beljaninov obraz sveta sa nachádza kdesi medzi nimi.

Tieňa Zbavení, Deti Noci, Vládcovia Strachu, Strážcovia Bolesti, Špicáky Smrti – veľa mien pre jeden druh. Upíry v Beljaninovom podaní sa nijako zvlášť nelíšia od ich modernej podoby – krvilačné nesmrteľné bytosti s výzorom človeka, ktorým je posvätnosť ľudského života a kategória morálky úplne cudzia. Platia na nich tradičné protiupírske zbrane, nesklame hlavne svätená voda a osikový kolík.

Súčasná ruská literatúra má určite na čo nadväzovať, keď sa rozhodne písať o nezmyselnosti totality, manipulácie a o šialených despotoch. Až smutne dlhá tradícia. Často má tragický podtón a jedinec môže byť maximálne tak morálny víťaz, systém neporazí. Beljanin však nepíše o Sovietskom zväze, píše o Rusku, v ktorom je teror jednej strany nahradený mocenským sporom niekoľkých. Tento zmätočný stav obyčajne využije vo svoj prospech nejaký ambiciózny šialený despota, ktorý v mene nejakej lákavej idey zhlúpne bezradnú masu a ak mu šťastena praje, spustí aj bratovražednú vojnu. Takýto svet ukazuje Beljanin, svet dôverne známy tomu nášmu dnešnému, svet, ktorý by nám bol bez upírov možno až priveľmi blízky. Autor ho robí realistickým, pravdivým a fantastickým, neskutočným odrazu. Jeho čítanie si môže užiť ktokoľvek: milovník ruskej literatúry, fanúšik vampirizmu alebo všetci ostatní, ktorí jednoducho neodolajú dobre napísanému príbehu.   

Beljanin, Andrej: Upíří chutě. Praha, Netopejr 2007. Preklad Konstantin Šindelář. 308 strán.
Román poskytol Brloh.