Túlačky labyrintom v ústrety grálu

Hľadanie grálu je večná téma. Podľa najrozšírenejšej legendy je svätý grál smaragdová miska, z ktorej Ježiš pil pri poslednej večeri a do ktorej bola zachytená jeho krv pri ukrižovaní. Hľadanie grálu však nie je len o hľadaní vzácnej nádoby, ktorá poskytne večný život, ale aj o hľadaní jeho skutočného možného pôvodného významu. Grál je tajomstvo. Svätá relikvia, večný život, tajomstvo obete, miska, kalich, symbol, jedno z toho a možno všetko odrazu. Existujú aj opodstatnené dohady o predkresťanskom pôvode grálu, ale v našom kultúrnom kontexte ostáva väzba na kresťanskú tradíciu najsilnejšia.

V tomto smere Maloryho artušovské legendy len tak ľahko čosi neprekoná, hoci sa stále o to ktosi pokúša. Kráľ Artuš, rytieri guľatého stola, čarodejník Merlin, možno aj neverná Ginerva a na konci toho všetkého verný Parsifal a hľadanie svätého grálu. Alebo skôr na začiatku, lebo práve literárny Parsifal Eschenbachov stojí na začiatku umeleckých výpovedí na tému svätý grál. Množstvo literárnych i filmových spracovaní stále dokola variuje tento nestarnúci príbeh. Ani Indiana Jones ako správny archeológ a hľadač pokladov neodolal pokušeniu preveriť, či je grál len mýtom, alebo skutočnosťou.

Kate Mossová – nebojte sa, nie tá kostnatá modelka rovnakého mena – podľahla čaru grálu podobne ako mnohí pred ňou. Reklamný slogan uvádzajúci knihu na trh sľubuje literárny zážitok, ktorý strčí Brownov Da Vinciho kód do vrecka. Tajné spoločenstvá, riadne ukryté tajomstvá o podstate vesmíru, života a vôbec, sprisahania, riešenie záhad, sledovačky, napätie, láska. To všetko skutočne obe knihy, a ešte mnohé ďalšie, ktoré v poslednom čase doslova zahlcujú knižný trh, spája.

Mossovej Labyrint je však najviac zo všetkého o ľudských osudoch. O ľuďoch, ktorí sa dostanú do podivných životných situácií, v ktorých, ak chcú zistiť pravdu a prežiť, musia prekvapiť sami seba. Dva príbehy dvoch žien, ktoré spája viac než len genetické puto. Rozprávanie ponúka dva osem storočí vzdialené príbehy, v ktorých sa postupne odkrývajú osudy celej plejády akýchsi zrkadlových postáv, sústredených okolo dvoch veľmi svojských, osobitých ženských hrdiniek. Dve hrdinky, šestnásťročná Alais a o čosi zrelšia archeologička Alice, sú tak trocha jednou postavou, ich životné príbehy sa čiastočne variujú, prelínajú, zlievajú. Obe hľadajú cestu v labyrinte tajomstiev, obe, každá po svojom, pátrajú po zmysle udalostí, ktorých súčasťou sa ukáže byť aj záhada svätého grálu. Tajomstvo ukryté v tajomstve, grál v labyrinte? Možno, veď aj sám čitateľ si musí prejsť kľukatými cestičkami labyrintu Mossovej dramatického rozprávania.

Hoci v komponovaní jej príbehu by sme mohli nájsť vzdialené letmé ozveny jednej z verzií artušovského príbehu lásky a zrady, autorka rozpráva iný príbeh grálu. Siaha po predkresťanskej tradícii, sleduje jeho možné egyptské korene a za oporu celej svojej viac ako päťstostránkovej literárnej stavby volí tú z existujúcich legiend, ktorá umiestňuje misku svätého grálu na hrad Montségur v Pyrenejach pod ochranné krídla katarov. A práve križiacka výprava proti katarom tvorí osnovu stredovekého príbehu. Križiacka výprava severu Francúzska proti ekonomicky prekvitajúcemu a nábožensky tolerantnému juhu, tzv. Midi, bola vraj prvou protikresťanskou výpravou v bohatej histórii križiackych výprav, a navyše na území Európy. Katolícka cirkev vnímala kresťanskú sektu katarov ako ohrozenie svojej náboženskej autority, čo v kombinácii s mocenskými a ekonomickými ambíciami francúzskeho severu definitívne rozhodlo o ukončení nezávislosti juhu. Mossová je skutočne presvedčivá v tom, ako pre svoje rozprávanie vytvára spoľahlivé historické zázemie. Príbeh 13. storočia dolaďuje aj samotným jazykom, keď v mnohých prípadoch uprednostňuje okcitánčinu, jazyk – langue d’Oc, ktorým sa v tom čase hovorilo od Provensálska až po Akvitánsko. Slovenský preklad tento autorský zámer jazykovej autenticity našťastie rešpektuje.

Ďalšou devízou je pôsobivá atmosféra oboch rozprávaní, typická pre svoju dobu, miesto a čas.

Keď sa Alais prechádza chodbami zámku Chateau Comtal, ulicami Cité alebo lesmi a lúkami v okolí Carcassone, vidíte ju na vlastné oči. Keď Alice objavuje tieto miesta o osem storočí neskôr, akoby sme ich spolu s ňou spoznávali opäť. Trocha čitateľskej nedôvery sa však vo mne predsa len ozvalo. Keď Alice v akejsi mystickej ozvene zakúša to, čo kedysi Alais, pravdepodobnosť rozprávania pre mňa trocha pokrivkáva. A nepomohol tomu ani osemstoročný starec, akýsi variant archetypu večného žida, ktorého identitu vám však na tomto mieste neprezradím, je súčasťou tajomstva.

Mossovej rozprávanie je pôsobivo, autenticky a veľkoryso komponovaným príbehom o veľkých ľudských témach, ktoré boli rovnako dôležité v stredoveku, ako sú aj dnes. Len to tajomstvo by pre mňa osobne mohlo ostať menej konkrétne, grál viac symbolom, víziou než konkrétnou realizáciou večného života. Možno preto pre mňa aj naďalej ostáva najkrajším príbehom grálu poviedka Andrzeja Sapkowského Niečo končí, niečo začína.

Mossová, Kate: Labyrint. Preložili M. Gálisová a V. Gális. Bratislava, Ikar 2006, 510 s.
Román poskytol www.martinus.sk