Dnes ja tebe, zajtra ty mne

Vráťme sa k mäsu, za ktoré si lovci kupovali sex, či už bezprostredne, alebo nepriamo cez obdiv a uznanie. Zopakujme si, že dobroprajnosť a ochota podeliť sa s korisťou s ostatnými členmi tlupy vychádzala z princípu „pôžička na oplátku“ – dnes ja tebe, zajtra ty mne – pretože lovecké šťastie bolo vrtkavé a mäso uloveného zvieraťa pre jedného lovca naraz neskonzumovateľné.

Na to, aby sme mohli takto fungovať a pamätať si, kto nám čo dlží, a čo my dlžíme im, kto je podrazák a pôžičku neoplatil, alebo dokonca oplatiť odmietol, a naopak, s kým sa nemusíme báť visieť na jednom lane, na to všetko potrebujeme dostatočne veľkú pamäť, a teda veľký mozog. Čím väčšia je spoločnosť, v ktorej sa človek pohybuje, tým väčší mozog musí mať. Vedci dokonca podľa veľkosti mozgu vedia vypočítať, v akých veľkých skupinách žijú aj druhy, o ktorých sociálnom živote toho veľa nevieme.

Pre človeka bolo toto číslo vypočítané na 150. Napriek tomu, že dnes žijeme vo veľkých sídlach a mestách s oveľa väčším počtom obyvateľov, aj tak je ten výsledok stále rovnaký. Je to totiž počet ľudí, s ktorými sa každý z nás dobre pozná. Také veľké teda boli lovecko-zberačské tlupy, také veľké sú dobre fungujúce náboženské kongregácie, taký je počet vojakov v rote či počet ľudí v osobnom adresári. Taký je počet zamestnancov efektívne riadenej výrobnej jednotky.

Len v skupine ľudí, ktorú poznáme, sme schopní vytvárať aliancie s tými, s ktorými máme dobré skúsenosti, resp. o ktorých vieme, že sa na nich dá spoľahnúť. A naopak, vystríhame sa kooperovať s tými, na ktorých lojalitu sa spoľahnúť nedá. V tejto skupine nám tiež záleží na dobrej povesti. Preto sa celkom inak cítime v malej dedine, kde sa každý s každým pozná, a inak v anonymnom veľkomeste. V anonymite nás netlačí akútne vedomie reciprocity a správame sa občas tak, ako by nás v našej štvrti alebo rodnej dedine ani len nenapadlo.

Keď som pred pár rokmi narazila na túto informáciu v knihe Matta Ridleyho Původ cnosti, chcela som si svoju lovecko-zberačskú grupu spočítať. Ale už roky nemám žiaden papierový adresár a ten v počítači veľmi poctivo neaktualizujem. Tak som si za svoju základnú skupinu zvolila obsah svojho mobilu. Pred štyrmi rokmi som narátala 130 mien a teraz až prekvapivých 230 ľudí. Sú to pracovné aj súkromné kontakty, celoživotní priatelia aj ľudia, ktorých meno veľmi nerada vidím svietiť na displeji. Keď som rozmýšľala ďalej o tom, koľkým z tých ľudí v mojom mobile by som pokojne dôverovala, tak je ich určite viac ako tých, ktorým by som sa do rúk radšej s ničím nezverovala.

Moja otázka na dnes znie: Akú máte povesť vo vašej lovecko-zberačskej skupine? Alebo lepšie, akú povesť by ste chceli mať vo svojej grupe? A čo pre to robíte?

No dobre, viem, že ste neodolali a spočítali si to aj vy. Tak mi prezraďte aj to, koľko ich v mobile máte. Vyhrávam?:-)

Opäť ponúkam pre inšpiráciu zopár odpovedí mojich priateľov, na ktorých je spoľahnutie, že keď sa niečo opýtam, tak sa zodpovedne zamyslia a pošlú mi odpoveď. Ďalšie zaujímavé odpovede čakám v diskusnom fóre.

Ako pôsobím: Podľa všetkého mám v rámci svorky, ku ktorej sa pricmrndávam, povesť samoľúbeho, pomerne hlúpeho a nie veľmi sympatického otravného patróna, ktorý ľudí unavuje svojimi nekonečnými monológmi a stále od nich chce nejaké láskavosti a úľavy, za ktoré neposkytuje žiadne protihodnoty.
Ako by som chcel pôsobiť: Ako sympatický a vyhľadávaný človek, ktorý je zábavný a s ktorým sa všetci cítia dobre. Každý by sa s ním chcel kamarátiť, pretože by bol hodnotný človek, a stále by ho niekam pozývali a platili mu jedlo a pijatiku len za to, že je.
Ako to chcem dosiahnuť: Nijako, lebo to nejde. U týchto ľudí som tak zapísaný už odjakživa a musel by som kompletne vymeniť svorku a začať odznovu, čo by v mojom pokročilom veku nebolo ľahké – najmä v našom malomeste.
Telefón: 145 kontaktov.
Neveľmi sympatický otravný patrón

Keď som si pred rokom zálohovala ručným prepisovaním kontakty z mobilu do počítača, lebo ten technický prenos mi bol na dve veci, tak som ich narátala presne 286, vrátane dôležitejších klientov, ktorí ma navštevujú častejšie a poznám ich anamnézu komplet odhora dole. Ak odrátam kontakty ako „Plavaren“, „Kadernicka“, „Banka“, alebo „Pizza dovoz“, tak povedzme, že 270. Odvtedy som žiadny z kontaktov nezmazala, ale určite viem, že pribudli ďalšie. Fakt netuším, akú mám povesť a akú by som chcela mať, ale jedno viem určite: Každý z vás je mojím minulým, súčasným, alebo potenciálne budúcim klientom a teda aj ďalšou položkou v mobile.
Večne optimistická vŕba, pravidelne unavovaná problémami iných

Povesť mám, samozrejme, len tú najlepšiu, alebo najhoršiu, podľa toho, odkiaľ sa na ňu dívame. Troška sa mi občas zdá, akoby moja povesť v mojej skupine sedela bokom na lavičke, čítala si a občas sa rozhliadla, či ešte skupina neodišla a ja s ňou. Myslím, že moja skupina ma rešpektuje ako čosi také bizarne exotické, čo ju na jednej strane troška ozvláštňuje, na druhej, ľahko sa toho dá zbaviť. Ale žijem v predstave, že ma ľudia majú radi, nie preto, aký som, ale navzdory tomu – a to mi veľmi vyhovuje. Skupinu som si rozdelil na terapeutov, potenciálnych terapeutov a známych, pričom prvé dve skupiny považujem za kamarátov a priateľov bez ohľadu na to, ako oni vnímajú mňa. Je to dobrý model.
No, a v mobile mám asi dvesto čísiel, pričom funkčných je tak polovica a polovica z tej polovice sú ľudia ako Stella Servis, stavebniny, murár, kúrenie a tak ďalej.
Romantický introvert fungujúci pod mimikry cynického extroverta

Čo sa týka tejto ankety, určite nevyhrám, narátala som len asi 80 kontaktov, ale pravdupovediac mnohé z nich sú také, že ich mám v mobile len preto, aby som vedela, kedy nedvihnúť mobil. Ja totiž neznášam telefonovať. Lenže keby sme žili v čase lovcov, určite by naša rodina prežila. Dovolím si tvrdiť, že čo sa týka kontaktov v mobile, môže môj muž bojovať o špičkové priečky aj v rámci väčšieho geografického celku, ako je Bratislava či Slovensko. Takže keď sa my dvaja spriemerujeme, stále sme bohatý nadpriemer – a teda toho mäsa od kolegov lovcov by sme mali určite dosť. Ak by však môjho muža pri love náhodou udupal nejaký mamut, tak ja zomriem aj s potomstvom od hladu. Lebo tie čísla v mobile, potrebné na prežitie, zúfalo chýbajú.
Žena v strednom veku, netrpiaca nedostatkom

V mojej grupe som prevažne obľúbená, inak by som si našla inú grupu a robím pre to asi to isté, čo robili lovci a zberači predo mnou: dobré zdieľam a to nedobré sa snažím nejako zamaskovať/zahovoriť/eliminovať. Teda nenechávam si mäso len pre seba a keď mám len korienky, snažím sa ich pekne naaranžovať a vyhlásiť korienkový deň. V mobile mám 191 kontaktov, ale je pravda, že nedávno som mazala vo veľkom, zachvátená budhistickým ošiaľom zbavovania sa zbytočného. Lebo kdo nemaže, ten nejede.
Obľúbená a s dobrou povesťou, ktorá to ale radšej príliš neskúma, aby sa nedozvedela niečo nemilé

Moja lovecko-zberačská skupina uložená v dvoch mobiloch určite vie, že sa na mňa môže obrátiť. Podvedome to, samozrejme, viem aj sama, ale pri tvojej otázke som sa nad tým dosť zamyslela. Zhodou okolností práve nedávno sa na mňa s dosť špecifickou prosbou obrátili takí ľudia, s ktorými pravidelne nekomunikujem, ale vedeli, že im neodmietnem pomôcť a nič za to nebudem chcieť. Iba to, že ak budem potrebovať pomoc aj ja, bez problémov im tiež zavolám.
Dvojmobilná archivárka

Mechanické počítanie mi pripadá trochu pod úroveň tejto otázky. Nie som o toľko horší ako ľudia, ktorí trávia čas vypisovaním ankiet a inak nemajú veľmi čo robiť, takže si dokážu naštudovať, ako sa dá zistiť, koľko kontaktov majú v mobile. Okrem toho, ak ideál je 150, tak tých 230

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [24]