Sťahovanie národa za prácou

Po vlaňajších voľbách si aj SDKÚ, SMK a KDH uvedomili, že z troch slovenských politických pilierov (kresťanského, národného a paternalistického) je ten posledný predsa len najsilnejší, a tak v ekonomicky škodlivých návrhoch začínajú predbiehať aj vládnu koalíciu.

30-tisíc na hlavu
Z takéhoto súdka je napríklad najnovší návrh podpredsedu KDH, Júliusa Brocku, o príspevku na sťahovanie sa za prácou v maximálnej výške 30-tisíc korún. Poslanec si od toho sľubuje zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných a podporenie mobility pracovnej sily.
Nápad je na zaplakanie, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým odhaľuje mizériu ekonomického zázemia kresťanských demokratov. Július Brocka by bol vynikajúci hospodársky expert... v Smere alebo v SNS. V prípade ambicióznej pravicovej strany, akou je KDH, takéto návrhy prekvapujú iba ak nepríjemne. Prečo dokáže nepatrná OKS vyprodukovať zaujímavejšie veci než ľudová strana s mnohotisícovým členstvom?

Samozrejme, mobilita pracovnej sily je na Slovensku naozaj nízka, zatiaľ čo nezamestnanosť je stále vysoká. Ale nie je to skôr dôsledkom doterajších štátnych zásahov? Koniec koncov, keď za prvej republiky ľudia prišli o prácu, nečakali, že vláda im do doliny privedie investora. Nasadli na bicykel a išli si prácu hľadať hoci aj do sveta.
Navzdory mnohým mýtom prvej ČSR chýbalo veľa, aby sa dala považovať za ukážkovú liberálnu ekonomiku. Ale aj tak sa zdá, že mobilita pracovnej sily bola v tej dobe ďaleko vyššia ako dnes. Za súčasné deformácie na trhu práce môže primárne minimálna mzda, vysoké odvodové zaťaženie a rigidná pracovno-právna úprava. Brockovi by tieto súvislosti mali byť známe a ak chce napomôcť zníženiu nezamestnanosti, nech pomôže vylepšiť právny rámec upravujúci podnikateľské prostredie.

Vládne sľuby sú ešte stále príťažlivejšie
Návrh však vzbudzuje rozpaky aj z iných príčin. Predovšetkým, ministerstvo práce má v úmysle prijať čosi podobné, len s vyššou sumou a nižším počtom kilometrov potrebných pre jej udelenie. Proste trhovo orientovaní ekonómovia budú neveriacky krútiť hlavou, lebo Brockov návrh je podľa nich úplne mimo a socialistov KDH nepriláka, pretože Tomanovej ministerstvo im ponúkne viac.

Už zdravý sedliacky rozum napovedá, že na 30- alebo 40-tisícovú dotáciu sa väčšina dlhodobo nezamestnaných môže vykašľať. Celá vec by však mohla zaujať špekulantov. Za konceptmi ako je tento stojí myšlienka, že ľudia sú figúrkami na šachovnici, ktoré musí starostlivo usmerňovať kradmá ruka štátu. Lenže ľudia si vedia aj sami spočítať, kde koľko dostanú. Potenciálne zisky z presťahovania za prácou inde si dlhodobo nezamestnaní pomeriavajú s tým, čoho by sa museli vzdať. Teda sociálnych dávok, ziskov z čiernej práce, voľného času, o ktorý by novým zamestnaním prišli a podobne.
Keby Brocka bol protrhovým ekonómom a chcel by podporiť mobilitu pracovnej sily, sústredil by sa na odstránenie podnetov, ktorých pôvodcom je štát a ktoré vedú nezamestnaného k tomu, aby zotrvával v bezperspektívnom regióne. No namiesto toho chce tento kresťanský socialista riešiť problémy vyvolané vládou ďalším etatistickým opatrením.

Vytvoril štát problém? Pridajme ešte viac štátu!
Brocka svoj návrh obhajuje aj poukázaním na veľkých investorov, ktorých sem pritiahli miliónové dotácie na jedno pracovné miesto, ale dnes v tých fabrikách musia robiť dovezení gastarbeiteri z Rumunska, Bulharska a Ukrajiny. Vraj treba motivovať Slovákov, aby sa tam zamestnali. Lenže politici opäť žnú len dôsledky toho, čo zasiali.
Keby vláda tie miliardy ponechala v rukách daňovníkov, najmä našich malých a stredných podnikateľov, vytvárali by pracovné miesta pre Slovákov. Možno by okamžité výsledky neboli také impozantné ako v prípade KIA a podobných firiem, ale rozhodne by z dlhodobého hľadiska išlo o rozumnejšiu hospodársku politiku.
Je možné, že bez vládnych stimulov by sa investorom neoplatilo postaviť fabriky na Slovensku a namiesto toho by ich vybudovali v Rumunsku. Bol by to však výsledok prirodzenej kalkulácie ziskov a nákladov. Dnes tie továrne stoja u nás a Rumunov do nich musíme dovážať, lebo Slováci nemajú o tento druh práce dostatočný záujem.

V tlačovej správe o Brockovom návrhu chýbal údaj, kde chce tých 30-tisíc na osobu vziať. Podpredseda KDH sa zrejme snaží zaradiť medzi politikov, ktorí sa nás pokúšajú kúpiť za naše vlastné peniaze. Zostáva smutná otázka, či raz pravicový volič dostane štátnika, ktorý k nemu nepríde s vysvetlením, ako chce jeho 30-tisíc utratiť, ale ako mu chce 30-tisíc ušetriť.
Pán Brocka, vráťte peniaze ľuďom! Sústreďte sa na normatívnu stránku namiesto mikromanažmentu životov nezamestnaných. Prispejte k prijímaniu zákonov, ktoré budú vychádzať z ekonomickej logiky ľudského konania a ktoré nebudú mať tendenciu túto logiku deformovať zničujúcimi podnetmi. Verte, potom si celú mobilitu vyrieši pracovný trh aj sám. A vy budete v ušetrenom čase môcť hrať golf s kolegami poslancami alebo sa viac starať o rodinu.