Neflirtuj a hovor po slovensky!

Chodila som s chlapcom, hovorme mu Jozef, ktorý bol chorobne žiarlivý. Ej veru, vytrápil ma svojho času žiarlivými scénami poriadne, ale toto nie je ďalšia otázka do Pišťankovej Posteľovej besiedky a ja sa nechcem spýtať na to, ako naložiť s patologickým žiarlivcom, lebo aj tak viem, že jediné, čo by mi Peter mohol poradiť, je v mojom vlastnom záujme sa s ním rozísť a v jeho vlastnom záujme ho poslať na hlbinnú psychoterapiu. To prvé som napokon aj urobila, to druhé v tých časoch ešte nebolo v móde.

Na ex-Jozefa som si v poslednom čase nespomenula len pri Petrovej sexporadni, ale aj v celkom inej súvislosti. V diskusii k článku o feministkách sa objavili výhrady, že autor Juro Malíček používa príliš veľa cudzích slov a že nech sa nehrá na intelektuála, však sa to dá povedať aj oveľa jednoduchšie. Mne Jozef vyčítal presne to isté! Neznášal, keď som používala cudzie slová. Teda, za cudzie ich považoval on, ja som ich bežne používala odmalička, mne sa zdali naše. V súlade so svojou žiarlivou náturou považoval asi aj tie cudzie slová za ďalšie tajnosti, ktoré pred ním mám. Alebo mal pocit, že sa chcem robiť múdrejšia ako on a naschvál hovorím komplikovane. Ale rovnako, ako som pred ním nemala žiadne tajnosti, nepoužívala som cudzie slová naschvál preto, aby som sa hrala na intelektuálku.

Keď som istú dámu v rokoch označila za infantilnú a na jeho kriviaci sa výraz tváre rýchlo dodala, že infantilná je niečo ako detinská, rozčuľoval sa, že to som mohla predsa povedať rovno, že je detinská. Lenže podľa mňa infantilizmus nie je celkom to isté ako detinskosť. Slovo detinskosť má pre mňa viac hravý, nevinný a milý významový odtieň, infantilizmus už mi mierne zaváňa chorobnou mentálnou zaostalosťou. Napokon, v odbornej lekárskej terminológii je infantilizmus zaostalosť v telesnom, pohlavnom aj psychickom vývoji, spôsobená ustrnutím na detskom stupni. A keď už sme pri slovníkoch, v poľnohospodárskej terminológii ide o označenie abnormality v telesnej stavbe zvierat v dôsledku nedostatočnej výživy v mladosti. Ako vidno, jedno cudzie slovo nielenže nemusí mať jednoznačný slovenský preklad, ale môže mať hneď niekoľko veľmi presne špecifikovaných mnohoslovných významov podľa toho, v akej vednej disciplíne sa používa. Dôkazom je aj ďalšia naša diskusia, v ktorej sa azazelo snažil vysvetliť programátorským jazykom, čo je to rekurzia. Až do štvrtka som si myslela, že to viem celkom presne. Lenže ja to viem z matematiky ako označenie funkcie definovanej pomocou seba samej. Okrem toho, rekurzia je v logopédii označenie návratu rečových orgánov do pokojovej polohy. Týmto sa tu opäť nechcem nijako hrať na premúdrenú intelektuálku, veď som to ani nevedela z hlavy, ale zo Slovníka cudzích slov, len chcem vysvetliť ďalší dôvod, prečo niekedy ľudia použijú namiesto slovenského ekvivalentu cudzie slovo. Pretože v konkrétnej vedeckej disciplíne má určité slovo veľmi presne definovaný význam, za ktorým môže byť celá jadrová elektráreň, ktorú by bolo treba laikovi siahodlho vysvetľovať. Možno aj preto sa nám niektoré vedecké práce zdajú zbytočne prešpikované cudzími slovíčkami, a práve preto sa mnoho vedcov zdráha písať populárno-náučne a zrozumiteľne pre laikov.

Niekto by mohol namietnuť, že my predsa nie sme vedecký časopis a na presné vedecké významy sa nemusíme odvolávať. Nie, veď sa ani neodvolávame, i keď pre nás občas vedci píšu a zjednodušujú, až im to vedecké srdce trhá. My sa odvolávame len na bohatosť jazyka. Ak by sme každé synonymum, pardon, každé rovnoznačné či podobné slovo nahradili jedným jediným slovenským slovom a používali len to, stratila by sa celá krása a košatosť jazyka a nedali by sa písať ani eseje, ani beletria. Nevzdávajme sa cudzích slov, veď aj tie sú naše slovenské!