Čenkovej deti v sociálnej sieti

Volajme ju Čenková. Čerstvá vdova s maloletými deťmi. Pojem „sociálny prípad“ jej bol doteraz na hony vzdialený. Kruté vrtochy osudu však spôsobili, že je proti svojej vôli zrazu takto oficiálne označovaná. V systéme nášho sociálneho štátu, ktorý podľa mnohých ešte stále nie je sociálny dosť, sa jej ujala inštitúcia, ktorá má zaručiť, že sa spolu s rodinou neocitne na dne, jej deti nebudú musieť „pjosiť kojunku“ a ona nebude musieť zvažovať ich odpredaj do lepších rodín, v snahe zaručiť im dostatok.

Vyššie označenie jej právom nevonia. Pracuje a jej príjem vie pri troške skromnosti obsiahnuť bežné výdavky rodiny, za ktorú pred pár mesiacmi prevzala stopercentnú zodpovednosť. Ani nebohý pán Čenko nebol žiadny odkundes. Dokázal uživiť rodinu aj v rokoch, keď jeho manželka zostala doma s deťmi. Pracoval a slušne zarábal po celý život v jednej-jedinej fabrike, dokým ho nezložila ťažká choroba. Kým vládal, vzdoroval jej aj prácou. Keď sa ale už ináč nedalo, zostal doma a poberal nemocenské dávky. S blížiacim sa skončením podpornej doby pani Čenková začala vybavovať v Sociálnej poisťovni náležitosti potrebné pre vymeranie manželovho invalidného dôchodku.

Sociálna poisťovňa sa od súkromných odlišuje tým, že je predĺženou rukou štátu. Príjmy má zákonne zaručené od každučkého jedinca, ktorý je aktívne činný. Tam plynú naše odvody, tam si šetríme na obdobie, keď nebudeme môcť na seba či svoje rodiny pracovať, aby sociálne cítiaci a solidárni spisovatelia nemuseli písať podobné dojímavé príbehy ako svojho času Fraňo Kráľ. Sociálna poisťovňa – štátom garantovaná inštitúcia - nemôže tak, ako súkromné, zlyhať, skrachovať, ani ukrátiť človeka o to, čo mu patrí.

Pani Čenková vtedy zhromaždila všetky potrebné podklady, doručila ich do pobočky a spoločne s manželom čakali, kedy prebehne zasadnutie komisie, aby pocítili dlhoročne predplácanú záštitu štátnej inštitúcie nad základnou bunkou spoločnosti na vlastnej koži. Pán Čenko sa však komisie nedočkal. Zasadala presne v deň jeho pohrebu – po vyše mesiaci od uplynutia podpornej doby. Vdove Čenkovej nezostalo nič iné, len k už zhromaždeným dokladom doplniť ďalšie, týkajúce sa jej i detí a čakať na dôchodky, ktoré im bez akýchkoľvek pochybností prináležia. Nárok na dôchodok je totiž obdobou nároku, ktorý sa pri komerčných poisteniach nazýva plnením v dôsledku poistnej udalosti a to je povinnosť, ktorá prináleží všetkým typom poisťovní. Sociálnu nevynímajúc.

Pán Čenko, ako už bolo naznačené, nebol ľahkovážny typ. Roky si platil treťopilierové doplnkové dôchodkové poistenie a tiež svoju životnú poistku a združené poistky detí v komerčných poisťovniach. Plnenie bolo napísané priamo na manželku a deti, aby v prípade potreby nemuselo prechádzať zdĺhavým dedičským konaním. Pani Čenková začala s vybavovaním poistného plnenia v týchto spoločnostiach s dosť malou dušičkou. Dobrí ľudia ju pripravovali na problémy, aké títo zdieračskí súkromníci robia, keď majú platiť. Ako zdržiavajú a hľadajú cesty na vyhnutie sa svojej povinnosti. Súkromníkom ide celkom pochopiteľne vždy a predovšetkým o vlastný prospech.

U Čenkovcov už dohorela sviečka pri príležitosti uplynutia troch mesiacov od smrti ich otca a manžela. Matka obstojne zvláda zabezpečenie rodiny, deťom žobranie nehrozí. Vďaka výplatám z komerčných poisťovní majú dostatočnú finančnú rezervu aj na mimoriadne výdavky. Budúcnosť po ekonomickej stránke pre nich predbežne nevyzerá o nič hrozivejšie než v úplnej rodine. Našťastie, lebo zo štátnej Sociálnej poisťovne im ešte neprišlo ani len rozhodnutie, akú dôchodkovú čiastku budú poberať.

Zato im prišla obsielka od notára. Pani Čenková dáva dohromady ďalšie doklady, tentoraz sa týkajúce pozostalosti jej manžela. Už ju upozornili, nech si odloží peniaze na notárske a súdne poplatky. Za to, že jej manžel zomrel a nebol úplne bezmajetný, si štát a niektoré ním podporované profesie pýtajú svoju odmenu. Pani Čenková teda prezieravo odložila peniaze aj na túto príležitosť.

Cestou z práce každodenne nachádza v schránke letáky. Sú plné ponúk na tovary a služby, ktoré jej majú pomôcť k vyššej kvalite života. Každodenne je medzi nimi minimálne jeden, ktorý ponúka okamžitú pôžičku na hocičo. Zamýšľa sa nad svojimi výdavkami v poslednom období. Liečbu a zvýšené náklady spojené s chorobou manžela ťahali rok z jej platu a manželových nemocenských dávok, neskôr už len z jej platu. Úspory sa stenčili na minimum. Keby nezaplatila náklady spojené s pohrebom dopredu, obrad s kremáciou by sa ani nekonal. Usporiadala skromný kar, nakúpila deťom a sebe pár potrebných vecí na oblečenie, ktoré sa v ich šatníku na takúto príležitosť nenachádzali. Musela zaplatiť prenájom urnového miesta i vôbec nie najhonosnejší pomník. Mimoriadne jednorazové náklady výrazne prekročili šesťdesiat tisíc korún. Popri tom všetkom musela a musí živiť rodinu a ďalšie náklady v súvislosti s vysporiadaním dedičstva ju ešte čakajú. V utiahnutí tohto všetkého jej sotva mohol pomôcť vyše dvojtisícový štátny príspevok na pohreb.

Požičiavať od príbuzných a známych sa donekonečna nedá. Niekedy vôbec. Keby nedostala peniaze z komerčných poisťovní, nezostalo by jej nič iné, len využiť letákom ponúkané finančné služby. A úroky by vyleteli k nebesiam. Kým by bola schopná pôžičku začať splácať, mohla by celkom dobre prísť aj o gate, nielen strechu nad hlavou.

Názov Sociálna poisťovňa má jednoznačne evokovať inštitúciu, čo sa predovšetkým stará o ľudí, ktorí si celoživotne predplácajú jej služby pre prípad svojej budúcej sociálnej núdze. Čenková pomaličky nadobúda dojem, akoby sa tak volala preto, že ľudí do sociálnej núdze dostáva. Nemá na trhu konkurenciu, zato má čas a štátom garantované istoty hlavne pre svoje vlastné fungovanie. Pri pomyslení na rodiny, ktorých sa dotkla podobná tragédia, a nanešťastie sa spoliehali výhradne na štát a jeho sociálnu sieť, pocíti nutkanie zapáliť sviečku aj za ne.