Skeptický antienvironmentalista

Životné prostredie je témou zaujímavou, komplikovanou, populárnou, kontroverznou. Najpopulárnejšie knihy o tom, aké je to s ním zlé, vychádzajú v desiatkach jazykov a predávajú sa v miliónových nákladoch. Veľmi zjednodušene ich kritici označujú za ľavicové. Je zaujímavé, že kníh, ktoré s nimi polemizujú, prichádza „sprava“ oveľa menej. O to väčšiu pozornosť sú schopné vzbudiť. V roku 2001 vyšla v prvom vydaní v nakladateľstve Cambridge University Press kniha Bj?rna Lomborga Skeptický ekológ. Bola rozšíreným a upraveným prekladom dánskej knihy z roku 1998. Anglický jazyk a čarovné slovko Cambridge z nej čoskoro urobili bibliu antiekológov. Takže ďalšie jazyky a ďalšie čarovné slovká v tirážach rýchlo pribúdali. V tej mojej je v tiráži Liberální institut ako vydavateľ a energetická skupina Czech Coal ako sponzor.

Kniha sa v origináli volá Sceptical environmentalist. Slovo environmentalista má širší význam ako ekológ. Do environmentu patria aj ľudské spoločenstvá, mestské aglomerácie, politické a ekonomické systémy. Sú previazané mnohými väzbami a žiadna zložka sa nedá skúmať nezávisle od ostatných. Lenže to Lomborg často robí – ním uvádzané čísla popisujú jednotlivé izolované aspekty ekosystému Zeme.

Človek verí iba vlastnej interpretácii štatistických dát
V českom preklade vyšla Lomborgova kniha s päťročným oneskorením. Za ten čas pribudlo zopár faktov, ktoré by ho nepotešili. Ani nás neteší, že Lomborgom predpovedaný trvalý pokles cien ropy prvé vydanie jeho knihy dlho neprežil. Ale to je jedno z mála čísel, ktoré dokáže ku knihe dodať bežný čitateľ. Inak je plná čísel, s ktorými sa bežne nestretávame. K tomu by som chcela povedať jedno: štatistika JE seriózna matematická disciplína. Bonmot pripisovaný Churchilovi, že verí len tej štatistike, ktorú si sám sfalšuje, je hlúpy. Mohol by povedať, že verí iba vlastnej interpretácii štatistických dát, ale to by už neznelo vtipne. Isteže sa dajú štatistické dáta falšovať, ale medzi slušnými ľuďmi sa to nerobí. Verme, že Lomborgove dáta nie sú sfalšované. Diskutujme o ich výbere a interpretácii.

Životné prostredie je v zlom stave, ale nie tam, kde žijeme my
Na problém interpretácie upozorňuje i sám autor. Bežný čitateľ sa málokedy zamyslí, či naozaj čísla tvrdia to, čo v nich číta autor-redaktor a či sú vhodne vybrané. Lomborg obviňuje médiá, že výberom zlých správ o životnom prostredí si zvyšujú predajnosť. Ich neopodstatnenosť dokladá prieskumami, podľa ktorých si ľudia myslia, že životné prostredie je v zlom stave, ale nie tam, kde žijú oni. Tieto čísla sú v knihe – ako jedny z mála – rozpísané podľa štátov. A tak vidíme, že občania vyspelých štátov, napr. Nórska, Dánska, Nemecka, sú relatívne spokojní so stavom doma, ale majú obavy o zvyšok sveta. Občania Ruska, Poľska, Indie majú pocit, že doma to je horšie než v celosvetovom meradle. Mne toto hodnotenie pripadá realistické.

Čo Thomas Malthus nevedel a Lomborg to vie?
Ako ďalší príklad manipulácie Lomborg vyberá údaje o podvýžive a hlade. V absolútnych číslach počet ľudí, ktorí nemajú dostatok potravy, rastie. Pretože rastie aj celkový počet obyvateľstva, v percentách počet podvyživených klesá. Podľa Lomborga je teda trend povzbudivý a environmentalisti, ktorí zdôrazňujú absolútne čísla a vývoj kritizujú, verejnosť zavádzajú. Lenže nárast absolútnych čísel znamená, že množstvo potravín potrebných na nakŕmenie hladujúcich stále narastá. A s ním narastá i rozsah problému. V inej kapitole nás Lomborgh ubezpečí, že produkovať stále viac a viac potravín nebude problém. Nielen dávno prekonaný Thomas Malthus, ale i Paul Ehrlich v knihe Populačná bomba z roku 1968 a manželia Meadowsovci v knihách Hranice rastu a Prekročenie medzí z rokov 1972 a 1995 sa mýlia. Čo Lomborg vie, čo oni nevedia? Jeho optimizmus pramení z úspechu „zelenej revolúcie“. Výnosy poľnohospodárskych plodín rastú vďaka umelým hnojivám, herbicídom, pesticídom, zavlažovaniu. Zvieratá chované na mäso vďaka antibiotikám a rastovým hormónom priberajú oveľa rýchlejšie. A ceny potravín sústavne klesajú. Lenže pesticídy môžu ohroziť spotrebiteľov, herbicídy ekosystém poľa a oboje zdravie tých, čo s nimi pracujú. Zavlažovanie spotrebováva množstvá vody tam, kde je jej nedostatok. Antibiotiká a rastové hormóny v mäse nie sú najzdravšie. A ceny potravín napr. v Nemecku už klesli pod hladinu, za ktorú ešte je možné produkovať bezpečné a zdravé potraviny.

Alternatívny pohľad na zelenú revolúciu ponúka Vandana Shiva v rovnomennej knihe. Zelená revolúcia spriemyselnila tradičné indické poľnohospodárstvo. To teraz síce produkuje viac potravín, ale vytlačilo z trhu tisícky drobných roľníkov, ktorí stratili obživu a mnohí následne spáchali samovraždu. Čísla sú povzbudivé, ak pozeráme na Indiu ako celok. Ak spolu s Vandanou Shivou pozeráme na jednotlivé komunity, obraz sa mení. S problémom perspektívy sa v knihe stretávame častejšie. Lomborg často popisuje ekosystém celej Zeme. Počet ľudí na zemeguli, počet hladujúcich, počet podvyživených. Niektoré z týchto čísel celosvetovo ukazujú pozitívny trend. Keby sme svet rozdelili na časti, našli by sme oblasti, kde sú trendy ešte optimistickejšie. A iné, kde sú presne opačné.

Napríklad problém nadmerného rybolovu. Lomborg upozorňuje, že ryby pokrývajú iba okolo 5 % celoročnej spotreby bielkovín. Nuž, to je problém globálnej a lokálnej perspektívy. Iste je rozdiel medzi dedinami na slovenských Kysuciach a na filipínskom pobreží. Okrem toho nadmerný výlov rýb vytvára nerovnováhu v morskom ekosystéme, o ktorej autor neuvažuje.

Nárast rakoviny podľa Lomborga dokazuje zlepšenie zdravia ľudstva
Podľa environmentalistov je dôsledkom zlého životného prostredia nárast rakoviny. Podľa Lomborga to súvisí s predĺžením života, ktoré, naopak, odráža zlepšenie zdravia ľudstva. Ak žijeme dlhšie, dožijeme sa aj tejto diagnózy. Ak grafy ukazujúce nárast počtu prípadov korigujeme na rastúci počet obyvateľov Zeme a na rastúci priemerný vek, získame v skutočnosti veľmi mierny pokles. Lenže Lomborgove grafy neukazujú vývoj počtu nových diagnóz rakoviny, ale počtu úmrtí. A liečba rakoviny veľmi pokročila. Ak stav chemickej a radiačnej kontaminácie životného prostredia súvisí s rakovinou, súvisí s počtom nových diagnóz, nie s počtom úmrtí.

Jeden z mála bodov, v ktorých sa Lomborg zhodne s ekológmi
Energetickú krízu Lomborg takisto zaraďuje medzi mýty. Spotreba energie síce stále rastie, ale rastú aj jej zásoby a vždy jej bude dostatok. Evidované zásoby ropy a zemného plynu skutočne rastú podobným tempom, ako rastie ich spotreba. To však nehovorí nič o nákladoch na ich vyťaženie. Tie budú rásť, pretože najprv vyťažujeme tie najľahšie dostupné. Rastú aj energetické náklady ťažby – a naším ziskom je rozdiel medzi množstvom vyťaženej energie a množstvom energie vynaloženej na ťažbu. A hlavnou obavou ekológov a environmentalistov nie je to, že by sa prirýchlo míňali zdroje, ale to, že sa prirýchlo míňa kapacita životného prostredia absorbovať dôsledky získavania, spracovávania a spotrebovávania energie. Lomborg je presvedčený, že kým to s ropou bude naozaj vážne, naučíme sa efektívne využívať alternatívne zdroje energie – slnečné kolektory, veterné elektrárne, spaľovanie biomasy. To je jeden z mála bodov, v ktorých sa zhodne s ekológmi.

Služby ekosystému sú spoločným vlastníctvom ľudstva
V prípade úvah o bezproblémovosti vývoja biodiverzity zase autor nedoceňuje hodnotu biodiverzity ako takej. To, že rozmanitý ekosystém poskytuje aj rozmanité služby – (mikro)klimatické, farmaceutické, rekreačné, estetické – nepovažuje za dôležité, pretože nemajú žiadnu priamu trhovú hodnotu. Ako by aj

Ľuba Lacinová  viac od autora »
Vaše reakcie [11]