Svet za obrazovkou

V roku 1953 vznikla televízia. O dvadsaťpäť rokov neskôr vydal Jerry Mander knihu Štyri dôvody pre zrušenie televízie. O ďalších dvadsaťdva rokov, v roku 2000, vyšiel v brnianskom nakladateľstve Doplněk jej český preklad. Mander odmieta presvedčenie, že technika je vo svojej podstate neutrálna a záleží na človeku, či ju použije v dobrom, alebo zlom. Tvrdí, že každá technika má určité vlastnosti, ktorým sa nedokážeme vyhnúť, ak ju chceme používať, a ktoré neutrálne nie sú. Vo svojej knihe analyzuje štyri vlastnosti televízie, ktoré sme akceptovali vtedy, keď sme ju začali používať. Vlastnosti, ktoré sú podľa neho dôvodmi pre jej zrušenie.

Prvým je sprostredkovaná skúsenosť. Väčšina z nás žije v mestách. Sme v nich mnohými spôsobmi odrezaní od prirodzeného prírodného sveta. Mestské prostredie je jednoduché, a preto senzoricky deprimujúce. Moderné interiéry sú možno elegantné, ale i anonymné a nesúvisiace s miestom a časom. Informácie o svete „tam vonku“ získavame od sprostredkovateľov. Čoraz častejšie je týmto sprostredkovateľom vedec alebo technik, úzko zameraný špecialista, ktorý nás dokáže ľahko presvedčiť o tom, že nemajúc porovnateľné znalosti nemôžeme jeho poznatky dostatočne pochopiť a nemôžeme si nárokovať na spolurozhodovanie v jeho odbore. A tak svet, ktorý nevnímame priamou zmyslovou skúsenosťou, nechávame v rukách odborníkov a myslíme, že to tak má byť. Mander s tým nesúhlasí. Je presvedčený o ľudských schopnostiach pochopiť to, čo spoznávame priamou skúsenosťou, a rozhodovať správne o tom, čoho podstatu sme pochopili. Na to, čo ľudskú skúsenosť presahuje, by udelil tabu.

Sprostredkované skúsenosti sú vyvlastnené tým, kto ich sprostredkúva. Ten má možnosť určovať ich obsah, manipulovať ich pre svoje ciele. Mander v tom vidí smrteľné nebezpečenstvo pre demokraciu. Ak by sa niekto rozhodol naprojektovať perfektne fungujúcu celosvetovú diktatúru, mal by podľa neho urobiť nasledujúce: znemožniť získavanie osobných skúseností, zamedziť porovnávanie, izolovať jednotlivcov, unifikovať skúsenosti, zamestnať myslenie predpripravenými zážitkami, predefinovať šťastie, centralizovať poznanie, podporovať používanie návykových látok. Mander sa pri týchto úvahách inšpiroval antiutopickými románmi Aldousa Huxleyho Prekrásny nový svet a Georga Orwela 1984. Náš dnešný svet nám sotva pripomína totalitný spustnutý Londýn z Orwelovho románu. Ale Manderovej esencii podstaty tohto sveta sa v mnohom blíži.

Druhým dôvodom je kolonizácia vedomostí. Hlavným sprostredkovávateľom vedomostí sa stala televízia a kontrola televízie je sústredená v rukách niekoľkých silných skupín. Prepája sa v nej technický, ekonomický a politický vplyv. Televízia predefinováva ľudské potreby a hodnoty. Cenné je to, čo je produktívne, čo prispieva k ekonomickému rastu. Máme veľký výber výrobkov, ale minimálny výber životných štýlov.

Tretím dôvodom je vplyv televízie na človeka. Vieme si predstaviť sociologické a psychologické argumenty, poznáme ich aj z diskusií v našich médiách. Mander však najprv hovorí o neurofyziologických vplyvoch. Televízia podľa neho vyvoláva akýsi hypnotický stav mozgu, nie nepodobný účinku hypnopedických strojov z Huxleyho románu. Pre fyziologický vplyv televízie vytvára už spôsob, akým ju väčšinou sledujeme, priaznivé okolnosti: je to situácia zmyslovej deprivácie. Sediac v miestnosti so zníženou hladinou svetla, izolovaní od reálneho prírodného sveta, sledujeme plošný zdroj umelého svetla. A potom prichádza psychologická interpretácia: televíziou sprostredkované obrazy postupne nahrádzajú v našej mysli obrazy a predstavy, ktoré sme mohli získavať priamou skúsenosťou. A pritom nám zostáva naša pradávna schopnosť veriť obrazom, ktoré sú uložené v našej pamäti. Len teraz to už nie sú obrazy dejov a situácií, ktorých sme sa priamo zúčastnili, teraz sú to deje a situácie, ktoré nám sprostredkovala obrazovka. Ktoré sú skutočne autentické?

Posledným Manderovým dôvodom sú deformácie, ktoré sú televíznemu obrazu vlastné z jeho technickej podstaty. Televízia môže niektoré veci sprostredkovať výborne, iné priemerne a ďalšie vôbec. Jedným z limitov je rozlišovacia schopnosť televíznej obrazovky. Mander písal svoju knihu v čase, keď neboli dostupné domáce kiná. Televízor bol sieťou tvorenou bodmi v 500 riadkoch. Limitovaná rozlišovacia schopnosť obrazovky určuje, aké obrazy na nej možno premietať tak, aby ich divák mohol vnímať. Ideálny je polodetail a polocelok. Veľký detail nedokáže zreprodukovať tie detaily mimiky, štruktúry kože, záblesku oka, ktoré vnímame v skutočnosti. Veľký celok, kompozície, ktoré objavil Orson Welles vo filme Občan Kane, alebo široké barokové plátna, s ktorými sa rád hrá Peter Greenaway, sa na obrazovke televízora strácajú. Nehovoriac už o vnemoch určených iným zmyslom – zraku a sluchu, ktoré máme pri sledovaní skutočného sveta. Televízia si teda vytvára taký svet, ktorý je pre jej technické možnosti optimálny. Aby kompenzovala svoje technické limity, zvýrazňuje svoje možnosti. Hlavným spôsobom, ako možno zaujať, je rýchle striedanie záberov. Klipy. Počas krátkeho časového úseku vystriedame toľko realít, koľko by sme v skutočnosti nikdy nemohli. Zvykáme si na umelý svet, ktorý je oveľa dynamickejší, oveľa zaujímavejší ako skutočný svet. Ale nesmie sledovať príliš zložité a príliš komplikované skúsenosti. Svet rýchlych vnemov musí byť povrchný.
Manderove úvahy budú mať čoskoro tridsať rokov. Televízia sa medzitým technicky zdokonalila, máme k dispozícii veľkoplošné ploché obrazovky. Tie síce zlepšujú reprodukovateľnosť obrazu, ale triviálnosť obsahu nezachránia. A dobré kinofilmy sú stále lepšie v dobrých kinách.

Popri televízii sa objavil internet. I keď zatiaľ nie je – aspoň u nás – taký rozšírený ako televízia, je to len otázka času. Zdá sa, že internet prekonáva informačné obmedzenia televízie. Získať prístup, vytvoriť si svoj priestor a šíriť v ňom svoje vlastné, minimálne kontrolované názory, je pomerne jednoduché. Monopol na obsah informácií padol. Ich sprostredkovanosť sa upevnila. Pravda je niekde tam vonku, ale ktorý jej popis sa k nej najviac blíži, a ktorý ju najviac zahmlieva? Niektorí blogeri popisujú svoju bezprostrednú skúsenosť. Ale môžu opisovať aj svoju predstieranú skúsenosť. Iní si trúfnu na vážne spravodajstvo. Ktorí z nich majú dosť prostriedkov a času na to, aby získali dobré podklady? Triediť obsah internetu je prinajmenšom rovnako náročné, ako analyzovať skrytú manipuláciu v televíznom vysielaní.

Internet je aj prostriedok medziľudskej komunikácie. Mojej generácii internet pomáha udržovať vzťahy, ktoré vzdialili nedávno sa rozplynuvšie hranice. Ale pomáha nám udržovať vzťahy, ktoré sme kedysi nadväzovali hodinami prekecanými niekde v parku (alebo my so skúsenosťou z dediny aj v divokejších prostrediach), udržovali listami a telefonátmi fixovanými na prístroj zastrčený v zásuvke. Čo generácia, ktorej vzťahy už môžu vznikať a vznikajú i v neprítomnosti, udržujú sa hocikedy odhocikiaľ pomocou flexibilných mobilných prístrojov a sietí? Budú menej osamelí, ako sme niekedy bývali a bývame my?

Jerry Mander: Čtyři důvody pro zrušení televize
Doplněk 2000, preklad Tamara Váňová, 360 strán