Byť príslušníkom strednej triedy je sladkosmutné

Byť príslušníkom strednej triedy je sladkosmutné. Pretože ak si stredná trieda, svet o tebe nevie. Pretože ak si stredná trieda, histórii na tebe nezáleží. Pretože ak si stredná trieda, tvoje sny sú stredné. Pretože ak sú tvoje sny stredné, máš strednú šancu, že sa ti splnia. Pretože stredná šanca je dobrá šanca a niektorý z tvojich stredných snov sa asi počas tvojho života splní. A ty pocítiš sladký stredný pocit šťastia a ten ti vydrží dosť dlho na to, aby tvoj život urobil znesiteľným. A to je asi tak najviac, čo môžeš čakať.

Byť príslušníkom strednej triedy a byť narodený v šesťdesiatych rokoch minulého storočia dáva dobrú šancu môcť sa stotožniť s niektorým hrdinom či hrdinkou kníh Douglasa Couplanda. Kanaďana, ktorý sa narodil v roku 1961 na americkej vojenskej základni vo vtedajšom Západnom Nemecku, v Baden-Söllingene, kde jeho otec slúžil. Osud, čímsi symbolický pre tú dobu a pre ľudí, o ktorých píše. Je mojím rovesníkom a i keď sa narodil a vyrastal na tej šťastnejšej strane železnej opony, je mi jeho pohľad na svet blízky. Je mi blízky celých šestnásť rokov, počas ktorých sledujem jeho tvorbu.

Generácia X – nová stratená generácia
Douglas Coupland debutoval v roku 1991 knihou Generation X. Nebol prvým, kto slovo Generácia X použil (je to názov zľahka punkovej skupiny Billyho Idola z počiatku osemdesiatych rokov), ale bol prvým, kto ho dostal do všeobecného povedomia. Mnohí ho považujú za duchovného otca tohto pojmu alebo za neoficiálneho hovorcu tejto generácie. Generáciou X v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sami seba nazývali severoamerickí dvadsiatnici. Narodili sa v šesťdesiatych rokoch rodičom z dolnej polovice strednej triedy. Rodičom, z ktorých vyprchal optimizmus aktivistických šesťdesiatych rokov. Medzi yupíkov sa nezaradili – či už chcene, alebo nechcene. Prešli skúsenosťou aféry Watergate, ktorá znamenala vytriezvenie z kennedyovského ponímania politiky a vlastenectva. Prežili sklamanie z technologického pokroku po havárii jadrovej elektrárne v Three Mile Island. Prežili hospodársku recesiu, Ronalda Reagana a crack. A v tejto plazivej dezilúzii vychovali svoje deti.

Hrdinovia Couplandovej knihy Generácia X a kníh nasledujúcich sa cítia ako nová stratená generácia. Vyštudovali vysoké školy, ich vzdelanie je príliš vysoké pre ich život a pre ich často striedané nudné práce, ich zárobky sú mizerné. Bývajú spoločne v predmestských lacných domoch zariadených dvojrazovým švédskym nábytkom. Ale sú mladí, celý život majú pred sebou a svet ich nepripravil o schopnosť cítiť, aj keď ju skrývajú pod masku cynizmu. A tak sa neprestávajú snažiť o malú chvíľku šťastia (už nečakajú niečo veľké) a neprestávajú veriť v malý kúsok bezpečia, niekde, snáď u rodičov. A napriek všetkej irónii, s akou Coupland pristupuje k severoamerickej fast-foodovej kultúre, medzi riadkami cítiť, že má svojich hrdinov rád a tú neuchopiteľnú chvíľku čohosi medzi šťastím a spokojnosťou im aspoň občas dožičí.

Šampónová planéta – zobuď sa!
Hneď nasledujúci rok (1992) vyšla Couplandovi druhá kniha, Shampoo Planet. Pokračuje v ironickej línii prvej a každý, kto nemá rád neustále akcelerujúcu kultúru konzumu, supermarketov a trocha bizarných a trocha prázdnopovrchných príbehov, si príde na svoje. Hrdinovia šampónovej planéty v tej kultúre žijú, trochu ju spoluvytvárajú a trochu sa od nej odťahujú. Tyler Johnson je dokonalým príslušníkom Generácie X. Dieťa hipíkov a rebelov s nie celkom jasnou príčinou z rokov šesťdesiatych. Mladý muž snažiaci sa o firemnú kariéru, fanatik hygienického priemyslu, posadnutý myšlienkou, že si NEMÔŽE dovoliť mizerný účes, vynálezca siete zábavných parkov HistoryWorld™. Jeho sieť historických svetov chcela riešiť tri problémy jednou ranou. Mala privážať turistov na skládky odpadu a nechať ich v nich vyhrabávať historické predmety. Predmety, ktoré sa po dlhom pobyte v skládke stali perfektným palivom. Ich vyhrabanie rieši teda nedostatok energie, rieši preplnenie kapacít skládok a rieši túžbu Severoameričanov po vlastnej histórii. Kniha sa končí gnostikmi poučenou vetou „Zobuď sa“. O sedem rokov neskôr sa tou vetou začína Matrix.

Nádej v svete, ktorý sa dobrovoľne vzdal Boha
Life after God (1993) je asi najcitlivejšou Couplandovou knihou. Je súborom poviedok rozprávaných mladým mužom, ktorého môžeme stotožniť s autorom alebo aj so sebou samým. Hľadá hodnoty a nádej v svete, ktorý sa dobrovoľne vzdal Boha. Hľadá vo svete nákupných centier a povrchných reklamných sloganov, hľadá v rozprávkach, ktoré vymýšľal pre svoje dieťa, hľadá v minulosti svojej a svojich súrodencov, priateľov, náhodných známych. Nachádza znamenia čohosi utešujúceho. Nachádza spomienku na kŕdeľ kanadských husí, s ktorými sa kedysi pokúšali priateliť a ktoré im venovali oblúk ltu nad ich hlavami, keď na zimu odlietali. Pokúša sa nájsť zmysel znamení, ktoré sami sebe dávame prostredníctvom ľudských vynálezov, ktorými sa obklopujeme. Stratený v nočnej púšti, opustený pokazeným autom a hľadajúci akúkoľvek pomoc a civilizáciu stretáva tuláka, ktorý mu ukáže cestu do najbližšieho mesta a zmizne v tme. A napokon preplnený čriepkami ľudskosti a prázdnoty nachádza svoje tajomstvo: zisťuje, že potrebuje Boha. Potrebuje Boha, ktorý by mu pomohol dávať, pomohol byť láskavý, pomohol milovať. Pretože rozprávač zistil, že počas svojej cesty životom a diaľnicami Severnej Ameriky tieto schopnosti stratil.

Otroci Mikrosoftu a Billa Gatesa
Microserfs (1995) sú otroci Mikrosoftu a Billa Gatesa. Mladí, draví, plne zaujatí svojou prácou. Ich život sa skladá z programov, klávesníc, pizze a vzťahov s niekým, koho našli, pretože bol najbližšie pri ruke. Keď skúsia svoj život zmeniť, opustia relatívnu istotu veľkej úspešnej firmy a založia novú, neistú, malú, zato ich vlastnú, veľa sa toho nezmení, snáď len tie steny, medzi ktorými majú svoje stoličky a svoje počítače. Skutočná šanca je kdesi inde a autor im ju poskytne v podobe mozgovej príhody matky jedného z nich. Zrazu je tu iná motivácia, zrazu je tu niekto, kto sa vymyká zo šablóny mladých, zdravých, dynamických, niekto, kto ich potrebuje a kto im dáva možnosť prežiť radosť z toho, že mu pomohli, a blízkosť ľudí, ktorí spoločne niekomu pomáhajú.

Dcéra ako marketingový produkt
Miss Wyoming (1999) je nešťastné dieťa nešťastnej ženy túžiacej po sláve, ženy meniacej svoju zatiaľ-ešte-nevinnú dcéru v dobre predávaný marketingový produkt, ktorý nie je o nič lepší a o nič horší ako ostatné podobné marketingové produkty ponúkané svojimi matkami, a preto jej úspechu musí pomôcť čosi navyše. Nech už je to odkiaľkoľvek, hoci aj z vriec odpadu porotkyne. Veď ešte aj meno má také reklamno-symptomatické – Susan Colgate.
Ale aj Miss Wyoming je človek a aj Miss Wyoming by chcela čosi viac alebo aspoň čosi iné. Autor je poskytne neobvyklú šancu v prežitej havárii lietadla, umožňujúcu jej stratiť sa vo svete, ktorý ju považuje za jednu z neidentifikovaných obetí. A Miss Wyoming do svojho nového života symbolicky vstupuje cez hory odpadkov podobných tým, ktorými jej matka dláždila cestu ku kariére.

Uzrela som budúcnosť a nebola radostná
Zatiaľ boli Couplandove príbehy realisticko uveriteľné. Girlfriend in a coma (1997) si s odľahčenou samozrejmosťou pomáha zázrakmi. Jeden z 

Ľuba Lacinová  viac od autora »
Vaše reakcie [5]