Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 8.3.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Najlepšie syntézy a ekonomický pop

Blank

Pri prehýbajúcich sa regáloch plných kníh je často problém vybrať si tú najvhodnejšiu. Tento text chce čitateľom predstaviť pár klasických ekonomických titulov, ktoré by nemali chýbať v žiadnej dobrej knižnici.
Prečo práve ekonómia? Mesiac marec nie je len Mesiacom knihy, má ešte jednu zaujímavú súvislosť. Budúci týždeň má byť v Spojenom kráľovstve vydaná dvadsaťlibrová bankovka, na ktorej bude po prvýkrát v histórií Škót. Vraj najčastejšie používaný peniaz na britských ostrovoch už nebude niesť portrét komponistu Edwarda Elgera. Nahradiť ho má bankovka s portrétom zakladateľa ekonómie, Adama Smitha  

Najlepšie syntézy

Adam Smith: Bohatstvo národov
Keď sa hovorí o ekonomických knižkách, patrí sa začať „od Adama“. Smithovo Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov dodnes zostáva obdivuhodným dielom. Nejde ani tak o to, že by Smith povedal niečo prelomové, čo tu pred ním nebolo. Bohatstvo národov je však unikátnou, vnútorne konzistentnou a systematickou syntézou dovtedajšieho ekonomického myslenia. Toto dielo z roku 1776 pomohlo odbúrať zvyšky feudálnych privilégií a urýchliť priemyselnú revolúciu v Anglicku i západnej Európe. Do veľkej miery taktiež predznamenalo nastupujúce liberálne 19. storočie.
I keď Smith sa mýlil, pokiaľ išlo o cenový objektivizmus (na ktorom neskôr Karl Marx vystaval svoju pracovnú teóriu hodnoty), v iných oblastiach je dodnes aktuálny. Či už ide o deľbu práce, blahodarnosť obchodu, konkurencie, dôležitosť ochrany vlastníckych práv alebo význam sledovania svojho vlastného záujmu.
Je dobré, keď sa Bohatstvo národov posudzuje spolu so Smithovým ďalším významným dielom, ktoré sa volá Teória mravného citu. Hovorí sa, že Smith bol posledným morálnym filozofom a prvým ekonómom. Trh chápe v etických kategóriách ako miesto, kde „neviditeľná ruka“ zlaďuje sebecké záujmy tak, že vedú k spoločensky prospešným dôsledkom.
Človek nie je figúrkou na šachovnici, ktorou môže len tak pohybovať kradmá ruka štátu. Má svoju vlastnú dynamiku a uspokojenie svojich potrieb môže dosiahnuť len uspokojovaním potrieb ostatných ľudí. Smithovo chápanie trhu nie ako chaotickej džungle, ale naopak – ako organického, spontánne vznikajúceho evolučného poriadku neskôr rozpracoval F. A. Hayek, najmä vo svojej poslednej knihe s názvom Osudová domýšľavosť.

Ludwig von Mises: Lidské jednání – Pojednání o ekonomii
Vyše 900-stranová kniha s anglickým názvom Human Action je životným dielom veľkého rakúskeho ekonóma Ludwiga von Misesa. Prvé vydanie je z roku 1949, pričom ďalšie revidované vydania vyšli v rokoch 1963, 1969 a 1996.
Ekonómovia hlavného prúdu túto knihu nemajú radi pre autorovu originálnu metodológiu, ktorá rakúsku školu vydeľuje od ostatných ekonomických škôl. Mises odmietal pozitivizmus v spoločenských vedách a ekonómiu postavil na aprioristické základy. Nehľadá žiadne Paretovo spoločenské optimum, ale odvíja svoje skúmanie od individuálneho ľudského konania. Priam s karteziánskou jasnosťou postupne rozvíja svoje myšlienky.
Hoci ide o akademické dielo, ktoré nie je práve ľahkým čítaním, Mises výklad spestruje hlbokými znalosťami z histórie, filozofie a ďalších vedných oborov. Je to v pravom zmysle slova múdra kniha. Dá sa však pochopiť, že nie každý má čas a nervy na čítanie 900-stranového tlstopisu. Dobrým úvodom do Misesovho diela a rakúskej školy všeobecne je aj 200-stranová knižka Martina Štefunka Ekonómia slobody.
Lidské jednání bolo vlani vydané v českom preklade. V anglickom origináli sa dá stiahnuť tu. Ďalšie Misesove knihy, najmä vynikajúca Antikapitalistická mentalitaSocializmus, sa dajú v nemeckom jazyku stiahnuť tu.  

Murray N. Rothbard: Zásady ekonómie
Rothbard bol najvýznamnejším Misesovým žiakom. Jeho dielo Zásady ekonómie, ktoré v origináli vyšlo v roku 1962 pod názvom Man, Economy and State je vlastne poslednou veľkou syntézou ekonomickej teórie v štýle Adama Smitha. Moderní ekonómovia už takéto pojednania nepíšu.
Autor pokračuje v metodologických šľapajach svojho veľkého rakúskeho predchodcu a venuje sa analýze takých javov, ako je úžitok, sociálny štát, dane, odbory, peniaze, verejné statky, subvencie, protekcionizmus, externality a podobne. Toto dielo treba čítať spolu s nadväzujúcou Ekonómiou štátnych zásahov, taktiež od Rothbarda.
Ak si človek nájde čas a prečíta si obe knihy pozorne, jeho ekonomické obzory sa naozaj dramaticky rozšíria. Nie je to až také náročné čítanie, Rothbard píše zrozumiteľne a logicky. Čitateľ začne prehodnocovať mnohé zažité „pravdy“ o politike a ekonómii. I keď zase, nie so všetkými autorovými názormi sa dá bez výhrad súhlasiť.
Knihy „Rakúšanov“ nie sú len o ekonómii. Oni učia to, čo trochu prehnane možno nazvať zdravým kupeckým rozumom. Preto by si Rothbarda mali prečítať najmä študenti ekonómie skôr, než bezmyšlienkovito preberú stereotypy svojich pedagógov.
Bežne používaná učebnica od Samuelsona je plná chýb a bizarných tvrdení. Napríklad vo vydaní, ktoré vyšlo už po roku 1990, sa tvrdí, že sovietske hospodárstvo vyvracia tézy o nefunkčnosti centrálneho plánovania. Klasický je príklad majákov. Tie Samuelson označil za verejné statky, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť poskytované súkromným sektorom, kým Rothbard zistil, že súkromné majáky boli v minulosti relatívne bežné.

Rakúšania a ekonómovia hlavného prúdu na seba radi a často útočia. Nie je to ani tak preto, že by jedni alebo druhí boli úplne mimo. Nezhody vyplývajú z rozdielnych metodologických východísk a z multiparadigmatického charakteru spoločenských vied. Samozrejme, každá metóda vedeckého bádania má svoje limity. V rakúskej škole však badať skôr ochotu priznať si hranice možností vedeckého bádania, než je to v prípade mainstreamových matematických ekonómov. Niekto môže názory „Rakúšanov“ považovať za absurdné. Ale rovnako absurdne môžu pôsobiť aj ekonometrické modely typu „ako prdivosť írskych dôchodkýň ovplyvňuje zdravotný systém v Kanade“, ktoré nemajú nijaký vzťah k subjektívnym preferenciám reálnych ľudí z mäsa a kostí.
Je smutné – a týka sa to každej vedy – vidieť ľudí, ako dôverujú výsledkom vedeckého bádania s bezvýhradnosťou náboženských fanatikov. A to bez toho, aby sa adekvátna pozornosť venovala práve metódam, ktorými sa dané poznatky získali, aj so spomenutím ich medzí.

Ekonomický pop

Pri štúdiu ekonómie sa vždy natíska otázka: kde začať?

Ken Schoolland: Podivuhodné dobrodružstvá Jonatána Gullibla, Odysea slobodného trhu
Jazyk, štýl a horizont tejto publikácie je mimoriadne vhodný pre dospievajúcu mládež. Ide o príbeh stroskotanca na ostrove Corrumpo v štýle Gulliverových ciest, na ktorom autor demonštruje veľa príkladov absurdností etatizmu. Branislav Opaterný vlani túto knižku preložil do slovenčiny. Mnoho podobenstiev autor prevzal z popularizačných prác francúzskeho ekonó

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [9]

:: Súvisiace reklamné odkazy