Byť mimo je úžasné!

Vždy, keď mám naozaj zlú náladu, chodím medzi ľudí. Prechádzam sa umelými bulvármi obchodných domov a nechávam okolo seba prúdiť davy nakupujúcich. Mám známych, ktorí v podobných momentoch upratujú svoje šatníky či rovnajú knižnice, známych, ktorí pijú alebo drobia zvyšky sebaúcty v nekonečných slaďákoch od Rosamundy Pilcherovej, ja si namiesto konzervovania svojich depresií do škatuliek bytostnej samoty ventilujem hlavu v svätostánkoch konzumu.

Mám rád nákupné centrá, pretože nemilosrdná realita tisícok životov a osobností, ktoré nimi prejdú, mi deň čo deň rúcajú sebastredné ideály o mojej výnimočnosti a učia ma brať život taký, aký je.

A mám ich rád preto, lebo vďaka tomu za nimi nevidím len prvoplánové symboly kultúrnych outsiderov, ktorí si zakladajú na tom, že tie prvoplánové symboly vidia. Kultúrni outsideri shopping parkami opovrhujú. Kritizujú nakupovanie ako obklopovanie sa prázdnotou, módu ako imperatív povrchnosti, kozmetiku ako odstrániteľnú masku chvíľkového stotožnenia sa s dominantnými hodnotami súčasnosti. Chcú poukázať na fakt, že sa všetci snažíme byť in a nazývajú nás dobovým fenoménom. Ich hlas sa zdá silnejším a varovný prst väčším, ich príklad žiarivejším ako kedykoľvek doteraz. Oni sami sa pritom stávajú fenoménom. Je čoraz populárnejšie demonštrovať schopnosť svojej alternatívy. Heroizovať vlastné outsiderstvo.

Byť in tým, že nie som in

Správny outsider sa predovšetkým líši svojím spôsobom života. V prvom rade zo zásady nekupuje to, čo by sa mu mohlo páčiť. Z princípu si zakladá na tom, že nosí celý rok jedny tenisky a považuje to za elementárny dôkaz svojho nepovrchného prístupu k samému sebe. Cestou okolo svojich do seba zahľadených rovesníkov natŕča oplieskané podrážky a rozstrapkané šnúročky a hlbokým spôsobom naznačuje skazenosť kultúry, v ktorej je starať sa o seba považované za normálne.

Outsider vidí rozdiely medzi sebou a skazenými rovesníkmi najmä v duchovnej rovine. Áno, presne. Outsider totiž číta knižky. Aspoň o tom hovorí. Nekriticky listuje sociálnymi teoretikmi, ktorí teraz letia, memoruje ich termíny a osvojuje si ich štylistické cvičenia, aby ich mohol v budúcnosti aplikovať. Správny outsider totiž vždy rád aplikuje. Pozorne sleduje vzorce správania rovesníkov, ktorí sa o seba starajú, aby o nich mohol v budúcnosti rozprávať. Sledujte tamtú slečnu, hovorí, v tamtých pekných šatách, s kabelkou zladenou s topánkami, tak tá práve nakupuje v tamtom značkovom butiku, no nenakupuje v ňom len tak, ale aby bola in a zapadla do tejto kultúry. A pokračuje: v skutočnosti jej chýba niečo hlbšie a nákupom si len kompenzuje svoje skutočné potreby – toto ja osobne nazývam stratégiou prázdnoty.

Samozrejme, že to stratégiou prázdnoty už dávno nazval niekto iný. Samozrejme, že nemôže tušiť, prečo tam tamtá slečna nakupovala. Samozrejme, že nemôže vedieť, čo jej v skutočnosti chýba. Správneho outsidera však podobné zbytočnosti nezaujímajú. Outsider ide do hĺbky.

Outsider usilovne študuje, nadšene diskutuje a verí v niečo nad nami. V Boha, východoázijskú filozofiu alebo anarchokapitalizmus. Outsider je zvnútra duše presvedčený, že nikto okrem neho v Boha a anarchokapitalizmus neverí. Outsiderovi sa morálka ľudí, ktorí sa o seba starajú, hnusí. Súčasná spoločnosť je podľa neho založená na kultúre žiadostivosti, kde každý s každým súloží bez zábran a pre zábavu, a nikomu už nezáleží na tom, čo má človek vo vnútri. Okrem neho, samozrejme. Outsider ako jediný nie je povrchný a nikdy v živote by nad niekým nevyniesol súd iba preto, ako vyzerá. Ak teda bude mať dotyčný niekto oplieskané tenisky a rozstrapkané šnúrky. Mať oblečené niečo pekné a nedajbože zladené totiž o človeku veľa vypovedá. Outsider síce nerobí unáhlené závery, ale vďaka jeho štúdiu, nadšeným diskusiám a viere v Boha si už vcelku dobre osvojil axiómu, podľa ktorej nosiť tenisky znamená čítať knihy a kabelka z butiku rovná sa súložiť bez zábran.    

Outsider nie je povrchný, ale vie robiť výnimky

Outsider je niečo ako mladý konzervatívec: vie, ako má pred svetom vyzerať a strašne si na tom zakladá. Outsider nechodí do nákupných centier ani v tie najslabšie momenty vo svojom živote. Nemilosrdná realita tisícok životov a osobností, ktoré nimi prejdú, mu totiž deň čo deň rúcajú sebastredné ideály o jeho výnimočnosti. Outsider musí byť výnimočným. Svoju okrajovú pozíciu medzi skazenými rovesníkmi prekrútil na svoju výhodu a veľmi si ju váži.

Kritizuje nakupovanie ako obklopovanie sa prázdnotou, módu ako imperatív povrchnosti, kozmetiku ako odstrániteľnú masku chvíľkového stotožnenia sa s dominantnými hodnotami súčasnosti. Kritizuje dekadentnú prítomnosť, pretože sa necíti jej súčasťou a ani sa do nej nechce zaradiť. Bazíruje na svojom outizme, i keď mu možno ide o niečo celkom iné. Vyvyšuje svoju alternatívnosť, pretože sa možno bojí pozrieť pravde do očí. Heroizuje vlastné outsiderstvo a možno si len kompenzuje svoje skutočné potreby.

Stratégia prázdnoty, povedal by možno

V skutočnosti sa ľudia nedelia na tých, čo sú in, ani na tých, čo sú out. Ľudia sú ľudia. Deň čo deň žijú svoje životy, prekračujú tabuľky, termíny a štylistické cvičenia sociálnych teoretikov a nenechávajú sa unifikovať podľa pochybných kritérií. Ľudia sa nedelia na tých, čo nosia tenisky, ani na tých, čo majú kabelky. Ľudia nie sú fenoménom. Deň čo deň prechádzajú umelými bulvármi obchodných domov a ventilujú svoje hlavy, pretože proste nepatria medzi tých, ktorí by vo chvíľach, keď majú zlú náladu, upratovali šatník alebo rovnali knižnicu.